Najväčšia záhada, na ktorej sa pomazané mozgy sveta nevedia zhodnúť, je, že ako bude táto ekonomická kríza pokračovať. Globálny rast ťahaný Čínou sa predpokladá, ale nejasná je budúcnosť Európy i USA. A okolo toho, že aké sú správne hospodárske a monetárne politiky v tejto situácii, sa strhla takpovediac svetová hádka, v ktorej sa zrážajú dve úplne protichodné koncepcie. Prekročme láskavo otázku, že asi akú dôveru v ekonomiku ako vedu môže u laika vyvolávať skutočnosť, že päťhviezdičkoví profesori vyvodzujú z tých istých faktov diametrálne protichodné závery, a pripomeňme radšej to, že výmena názorov (úderov) už dávno nevyzerá "len" na teoreticko-ideologický spor, ale na vyvíjanie tlakov na vlády a parlamenty.
Jedna skupina, ktorej autoritatívnym hovorcom je nobelovsko-"špekulantská" os Krugman-Stiglitz-Soros, hovorí v kocke to, že "ak volanie po úsporných opatreniach bude vypočuté, dôsledky budú katastrofálne" (Stiglitz), resp. "sledujú s hrôzou a údivom, ako vzniká konsenzus uprednostňujúci fiškálnu striedmosť" (Krugman). A podobne. Súc zaštítení titulmi spredu i zozadu, vyzývajú smelo vlády, aby vrhali do ekonomík ďalšie rozpočtové stimuly, lebo inak sa hospodársky rast zastaví. Eventuálne "presuňme neproduktívne výdavky, napr. vojny, sanácie bánk, ktoré neoživujú požičiavanie, do vysoko výnosných investícií" (Stiglitz). (Áno. Oni presne vedia, ktoré investície sú vysoko výnosné. A sanácie bánk nemajú s požičiavaním žiadnu súvislosť. Hahahahaha.)
Ako z vyššieho vyplýva ("konsenzus o striedmosti"), silná je i druhá strana, za ktorú nech prehovorí Nouriel Roubini: "Veľké monetarizované fiškálne deficity povedú nakoniec k neodvratnej fiškálnej katastrofe (...) a potlačia nesmelé a dosiaľ krehké hospodárske oživovanie". No. Že kam a ku komu sa prikláňa autor textu, je nad slnko jasné. Podstatnejšie je, že tu sa hrá forčeking na Nemecko, ktoré čaká parlamentné schvaľovanie 80-miliardových škrtov. Tie zostavili Merkelová a spol. a prešli vládou ani nie preto, že sú v kaši (zo všetkých najmenej), ale ako dramatický signál celej eurozóne, že za akých podmienok sa Nemecko neodtrhne a nevytvorí akési "severné euro" či, eventuálne, sa vráti k starej dobrej marke. Predovšetkým Obama, ale tiež Sarkozy, Zapatero a ďalší však nechcú úspory. Veria v Stiglitza a spol. a tlačia na to, aby Merkelová radšej súhlasila s tzv. "európskou ekonomickou vládou", čo de facto znamená európske ministerstvo financií v Bruseli a oklieštenie rozpočtových suverenít.
Ako ukázal nedávny summit G-20, tento konflikt je nerozhodnutý, avšak v Európe (i s podporou Camerona), má Merkelová navrch. Zatiaľ. Už len preto, lebo sme fakticky periférnou súčasťou nemeckej ekonomiky, je aj v najvyššom slovenskom záujme, aby kancelárka a spol. odrazili vnútorné i vonkajšie nátlaky. Nie pre euro, proste preto, lebo my doma sa môžeme postaviť aj na hlavu a robiť najmúdrejšie politiky, ale ak sa svet zblázni, pôjdeme sa pásť aj s rovnou daňou a odvodovým bonusom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
