Keby bolo povinné vymyslieť jeden argument, prečo by SR mala povedať eurovalu "nie", tak sú to rétoriky a spôsoby rôznych euro- i národných papalášov, ktorými vyvíjajú nátlak na novú slovenskú vládu.
To, že Radičová a Mikloš zahrali pre domáce médiá na balalajku, je, povedzme, že normálna vec. (Mikloš: "Nič nepodpíšem pred rokovaniami. Obranný val je podobný gréckej pôžičke", a pod.) Pokiaľ nepreháňajú, iste, a nehrozia znížiť ratingy, napr. akejsi bývalej námornej veľmoci. (Za to včerajšie portugalské zníženie u Moody´s ale slovenské reči naozaj nemohli). Nehovoríme o obsahu, ale o určitej miere domáceho populizmu v eurotémach, ktorá sa zvykne z Bruselu prepočuť o to väčšmi, že existuje všade a nová vláda je v úrade aj s cestou tri dni...
Nepekné práveže je, ak veľké zvieratá bruselské nereagujú "no comment", ale z výšok svojho (nad)národného statusu spupne dávajú najavo, že vy si veru do lopty nekopnete (Schäuble: "Nevidím priestor na negociácie"). Alebo vyzváňajú výsledok rokovania suverénnej vlády, ako napr. včera rakúsky financminister či eurogroupšéf Juncker. Zbytočne sa šíri dojem, že tí národní politici sú vlastne figúrky. Môžu oni v kampani hovoriť čo sa im zamanie, v Bruseli ich i tak dajú do laty, že raz-dva-tri... No. A pritom naša aféra s eurovalom nie je celkom ten prípad.
Z prednášok typu "EÚ je postavená na princípoch solidarity a tá je obojsmernou cestou. (...) Verím, že tento princíp pochopili všetky krajiny" (Barosso), sa varí až krv v žilách. (Všimnite si ten katedrový prístup, profesor-žiak: "Verím, že ste pochopili...") No. Keby toto bol najvyšší argument, prečo má Slovensko podopierať európsky múr, tak Mikloš má plnú pravdu. Aj s "morálnym hazardom", aj s "nacionalizáciou strát", aj s požiadavkou, že treba pomenovať zodpovedných.
Ak totiž kríza európskych dlhov obnažila niečo naozaj až do slipov, tak je to antagonizmus záujmov štátov a práveže úplná absencia solidarity, ktorú by Európania ako občania ÚNIE vzájomne pociťovali. Euroval je krízový a pokútny (keďže poza chrbát Lisabonskej zmluvy /NO BAILOUT!!/) prejav nie európskej solidarity, ale plných európskych gatí zo strachu, že pod ťarchou dlhov, ktoré vlastnoručne títo politici narobili, skrachujú banky (v ktorých "garantujú" 100 percent vkladov). A v horšom scenári dôjde k systémovému zrúteniu ekonomiky. Keby existovala akási európska identita, čo je základ, aby sa dalo hovoriť o "solidarite", tak by grécke, španielske a ďalšie dlhy predstavovali pre EÚ asi rovnaký problém, ako Kalifornia (a spol.) pre USA. Teda nič príjemného, ale "val" netreba, lebo majú federálny rozpočet. V EÚ je "federálny" rozpočet 1% HDP únie.
Euroval, o ktorom nieže Mikloš a Radičová, ale ani jeho strojcovia dodnes nevedia, že či napr. získa najvyšší rating, na aký úrok bude požičiavať, a za akých podmienok (a pod.), je odkladový manéver, ktorý môže problém riešiť (nepravdepodobné), ale ho aj zväčšiť (pravdepodobnejšie). Slovensko nemá ani morálny nárok projekt podkopať, avšak dôvod, pre ktorý sa má pripojiť, nie je solidarita, ale vlastný záujem držať v čase, až dôjde na lámanie chlebov, také karty, aby sa na rozhodovaní o svojej pozícii na novej mape Európy aspoň spolupodieľalo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
