ť otázku, či je v záujme štátu naťahovať pózu, ktorá im pomohla vyhrať voľby.
Na rozdiel od masívnych vyhlásení, ktorými Mikloš rovno z HN pozdravil svojich kolegov v skupine "Eurogroup", obsah včerajších rokovaní v Bruseli zostane verejnosti neprístupný. Teda ozajstný obsah, nie to, čo povedia jedni či iní pre médiá. Zo slov Junckera, čo je hlava minfinov eurozóny, že "nemyslím si, že SR pripojí podpis do polovice júla, (...) fond by mal ku koncu mesiaca plne fungovať", sa dá len usúdiť, že buď SR naozaj niečo blokuje, alebo tá aktivácia EFSF do 1.júla zase nebola až taká horúca. Nech je ako chce, zrejmé je, že Junckerovi ani nerobilo problém zmieriť sa s výhľadom, že Radičová preženie euroval slovenským parlamentom.
Navzdory razantným varovaniam, akého sa dopustil napr. včera nemecký minister financií ("nemyslím, že existuje nejaký priestor na negociácie"), SDKÚ zatiaľ manévruje odvážne a dokonca i dôstojne. Rozhodovanie o štvormiliardových garanciách do parlamentu nepochybne patrí. Ak ale necháme pod čiarou špekulácie, že ako to dopadne, tak zásadný problém je, že euroval je bluf na trhy, zahraný v kritickej situácii najväčšími hráčmi, ktorým išlo o držky. A toto musia účastníci akosi uviesť v život. SDKÚ sa ale štylizuje do polohy, že ide o predmet regulárneho politického procesu, ktorý sa (na Slovensku) buď schváli alebo neschváli, a život akosi pobeží ďalej....
Nepobeží. Slovensko nie je v pozícii, aby navrhovalo alternatívy k riešeniu (nech by bolo najhoršie možné), na ktorom sa dohodli Obama, Merkelová, Strauss-Kahn, Sarkozy a iné pomazané hlavy. Azda, azda (veľmi nepravdepodobné) sa vie prekopať do pozície, aby dva mesiace ex post žiadalo o výnimky či úľavy z podmienok, na ktoré už raz pristúpila jeho legitímna reprezentácia. O tie však nejde. Nielen Slovensko je chudobné a zadĺžené na to, aby ručilo za dlhy iných eurovalom. EFSF je len pokusom vytvoriť zdanie bezpečia pre investorov a tým udržať splácanie dlhov v doterajšom koryte. EFSF nie je reálnou hrozbou, že SR bude niekedy platiť za Španielsko. K tomu dôjsť ani nemôže, lebo aj keby chcelo, tiež skrachuje.
Každý v Bruseli vie, že Radičová a spol. hrajú pre domáce publikum. (Ako nedávno Fidesz, keď spôsobil takmer ďalšiu svetovú krízu. Hahaha) A že ich stávka, to jest vykorčuľovať bez straty tváre zo zrážky o "val" (a Grécko) s Ficom, je milióntinou banku, o ktorý oni hrajú (resp. si myslia, že hrajú, ale to nerozhoduje). Problém s predlžovaním tohto cirkusu je presne a konkrétne v tom, že v situácii, keď na stoloch a v trezoroch i vyššie menovaných lídrov už ležia naskicované scenáre delenia eurozóny, a možno i celej EÚ, Slovensko hrá nezrozumiteľnou kartou, akoby nechápalo, že napr. tie nemecké banky, ktoré by nechal platiť bankroty Mikloš (keby samy nezbankrotovali), nemôžu padnúť na hubu tak, aby nepadlo s nimi na hubu aj Slovensko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
