Prečítať z Košíc, či prvé hlasovanie o Sulíkovi (ktoré dopadlo ako dopadlo) znamenalo nejakú tichú výstrahu, alebo len to, že v koalícii sedí zopár oslíkov, je ťažko. Preferovať možnosť číslo 2 nabádajú ďalšie hlasovania o podpredsedoch a šéfoch výborov, ktoré prebehli hladko a signalizujú, že dohody fungujú. Cez to všetko dojem, že úplne všetky vzťahy a väzby nie sú v poriadku, nezhasol. Ku gratulácii Sulíkovi sa žiada pribaliť radu, že ak chce zvládnuť parlament, mal by to najprv dokázať s vlastným klubom. Napr. Matovičovi, ktorý sa opäť predviedol, by mal vysvetliť, že tajné hlasovanie sa verejne neukazuje presne tak, ako korupčné ponuky (údajných 20 mil. eur).
K osobám a obsadeniu je vymyslieť strešnú ideu tiež neľahké. Medzi nominácie na vtip roka patrí spravodajská skratka, že „novými podpredsedami NR SR sa stali Béla Bugár, Pavol Hrušovský a Milan Hort". Áno. Nič novšieho než títo traja sa na tieto posty nedá ani predstaviť. Nad otázkou, či dnes bude „dovolený" Fico ako štvrtý zástupca Sulíka, alebo ho koalícia nepustí do funkcie, stojí jedna lepšia. Totiž, ak napr. poľskému Sejmu so 460 poslancami stačia traja „vicemaršalkovia", čo asi môžu mať na robotu v 150-hlavom slovenskom parlamente štyria podpredsedovia. Všakáno... Tu nejde o tých pár eur, čo by sa ušetrilo na jednej či dvoch stoličkách. Ide o mentalitu, hodnoty, algoritmy, ktorými je nasiaknutá politika, pričom v miliardách (desiatkach miliárd) EUR sa sčítava až integrovaný „výtlak" týchto maličkostí. Sem patrí i nástup náhradníkov za členov vlády za Smer, ktorí po príchode Fica a spol. do NR SR si zrejme (alebo to už zrušili?) vyzdvihnú odstupné za tri mesiace... Veľmi pekne.
Samozrejme, že pri päťhlavom vedení NR SR je pomer 4:1 (koalícia vs. opozícia) paródia na proporčný systém. Ale radšej ticho, lebo ešte zvýšia počet podpredsedov na šesť (4:3 by bolo „spravodlivé")... Ak demokracia bude tak rozkvitať ďalej, dožijeme sa čoskoro, že každý poslanec bude mať funkciu. Horšie ako paródia, čo sme avizovali už včera, je Belousovová na čele výboru pre ľudské práva. Predstava, že by vo francúzskom NZ posadili na menšiny Le Pena, či v Rakúsku nebohého Haidera, je mimo súradnice akejsi základnej normality, ktorá hovorí, že ak už extrémy a bláznov nevieme izolovať, tak minimum je nepúšťať ich tam, kde pôsobia ako antihmota. Prirovnanie k Biľakovi na čele Ústavu pamäti národa (od Ondreja Dostála) je úplne presné a vystihuje tragikomično situácie.
Na strane druhej, aspoň nominácia na čelo zahraničného výboru je excelentná. Tak či inak, hmly a rozpaky nad novou inkarnáciou pravicovej štvorkoalície sú už z výkopu podstatne hustejšie, než boli v úvode druhej Dzurindovej vlády. Všetko je neistejšie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
