Kostol stojí na zarovnanej ľavobrežnej terase potoka Hrabovec. V stredoveku a novoveku tvoril centrum dediny. Pri chráme boli vybudované neskôr zemepanské sídla. Nižné (Maďarské Raslavice) vznikli v druhej polovici 13. storočia s príchodom maďarských usadlíkov. Tí sa presťahovali za pôvodnú hranicu Uhorska na mieste, kde sídlili maďarskí pohraniční strážcovia. V blízkosti už existovali staršie Raslavice, ktoré sa potom rozlišovali na Slovenské a Maďarské.
Stavebno-historický vývoj
Kostol bol podľa V. Mencla vybudovaný pred polovicou 13. stor. a považoval ho za románsky. O výstavbe v polovici 13. stor. je presvedčený aj F. Uličný, podľa ktorého vznikol z iniciatívy uhorského kráľa. J. Beňko predpokladal, že bol spoločný pre Slovenské i Maďarské Raslavice a považoval ho taktiež za románsky. Tieto nepodložené hypotézy sa často ďalej preberali a zaužívali v literatúre. Avšak pramene výstavbu v polovici 13. stor. vôbec nepotvrdzujú. Prvá zmienka o jeho existencii pochádza až z 30. rokov 14. stor., avšak register pápežských desiatkov dokazuje prítomnosť chrámu len prostredníctvom farára Jána. Kostol sv.Alžbety je prvý krát spomínaný až v listine z r.1345 (Magyerrazlaycha...cum ecclesia virginis Elizabete). Stavba s románskymi prvkami tak mohla vzniknúť i neskôr, než sa podobné objekty zvykli stavať, teda aj po polovici 13. stor. Po zhodnotení architektúry, písomných prameňov a vývoja osídlenia to možeme datovať na poslednú tretinu, resp. záver 13. stor. Najpravdepodobnejší je vznik z iniciatívy prisťahovaných Maďarov, ktorých príchod je predpokladaný do konca 13. stor. Zachovaný pôvodný pôdorys veľkých rozmerov pritom svedčí o tom, že kostol bol určený pre väčšie množstvo veriacich.
Stredoveký kostol pozostával z mohutnej hranolovej veže predstavanej na západe, z obdĺžnikového jednolodia a značne tiahlej svätyne, ukončenej polkruhovou apsidou. Interiér bol presvetlený najskôr dvoma oknami v južnom múre svätyne a dvoma v južnom múre lode. Vstup do objektu viedol cez podvežie zo západu, no podľa tradície stredovekého staviteľstva bol snáď portál aj v južnom múre lode. Kvôli značným prestavbám v 18. stor. je možné len ťažko rekonštruovať primárny výzor objektu. Predpokladáme, že loď bola krytá trámovým stropom, presbytérium valenou klenbou a apsida konchou. Veža bola v stredoveku najskôr 4-podlažná s úzkymi štrbinovými otvormi so šikmým ostením, ktoré v čase ohrozenia slúžili ako strieľne. Najmä z týchto obranných účelov, ale aj na vymedzenie cintorína, existoval už v stredoveku okolo kostola kamenný múr. O výstavbe z konca 13. stor., keď sa aj po šarišskom vidieku začína uplatňovať gotické staviteľstvo, svedčí konštrukcia strechy, resp. krov kostola. Krov je hambálkový, nožnicový, historický, strecha vysoká a hrotitá so sklonom pod 60°. Takýto typ sa používal najmä v ranogotickom období. Výstavba kostola bola teda započatá ešte v období, keď prevládalo románske umenie (polkruhová apsida, polkruhový víťazný oblúk...), no keď sa stavba dokončovala, začínal byť aj východ Uhorska ovplyvňovaný gotikou. Primárna stavba bola tak vybudovaná v tzv. prechodovom (románsko-gotickom) slohu.
Objekt bol výraznejšie prestavaný v 18. stor. Vtedy bol nanovo zaklenutý, rozšírili sa okná, pristavná bola sakristia a pod svätyňou vznikla krypta. Rovnako fasáda získala nový výraz. Veža bola vyzdobená lizénami, v najvyššom podlaží ukončené hlavicami s florálnymi ornamentami. Ďalšie rastlinné motívy boli použité na štukovej výzdobe pod a nad bohato profilovanou korunnou rímsou, pri jej ohybe. Nové tvary a architektonické prvky dostali aj ostenia okien. V druhej polovici 20. stor. vznikla ešte prístavba k južnému múru svätyne a exteriérové schodisko pri južnom múre veže.
Menilo sa aj zasvätenie chrámu. Stredoveké patrocínium sv. Alžbety zaniklo v období zmeny chrámu na evanjelický v 16.-17. stor. Zmenilo sa na "Kráľovnej pokoja" a po opätovnom prinavrátení katolíkom začiatkom 18. stor. bol zasvätený Panne Márii. V polovici 19. stor. bol však kostol na mape označený patrocíniom sv. Anny. Súčasné zasvätenie sv. Trojici súvisí s predajom stavby evanjelickej cirkvi v 90. rokov 20. stor.
Štuková výzdoba veže. Foto: Dominik Sabol
Súčasný stav
Dodnes si kostol zachoval pôvodnú stredovekú dispozíciu, s výnimkou južných a severných prístavieb. Z primárnej stavby tak zostal pôdorys s polkruhovým ukončením, obvodové múry apsidy, svätyne, lode a veže po štvrté podlažie. Množstvo architektonických detailov bolo zničených len v posledných rokoch. V interiéri svätyne sa napríklad ešte pred II. svetovou vojnou nachádzalo gotické kamenné pastofórium, koncom 60. rokov bol popisovaný zamurovaný široký oblúk na zemepanskej empore. Jediným dochovaným stredovekým prvkom tak zostáva len polkruhový víťazný oblúk medzi loďou a svätyňou. Nevyjasnená je otázka krovu, ktorý môže byť stredoveký. Hodnotný je však aj jeho súčasný barokový výzor, najmä štuková výzdoba fasád a sčasti aj interiéru, valená klenba lode s lunetami a profilovanými hlavicami, či pilastre a rímsa v apside.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
