Iba orchideí je však 2 700 odrôd a každá z nich je originál. Pochváliť sa môže aj raritami, ktoré nemajú konkurenciu. Či už vzrastom, alebo pestovaným druhom na voľných plochách.
KOŠICE. Na rozlohe 30 hektárov nájdeme viacero unikátov. Každá rastlina je svojím spôsobom niečím zvláštna, iná, výnimočná.
Najnovší prírastok
Nepochybne k nim patrí najnovší prírastok z obdobia dinosaurov, Wollemia nobilis, teda austrálska borovica, ktorá dostala na nádvorí záhrady čestné miesto v ozdobnej klietke.
"Objavená bola náhodne v roku 1994 správcom pri geodetických prácach v ťažko dostupnej rokline v austrálskom Novom Južnom Walese v národnom parku Wollemi. Dokázal odlíšiť od ostatnej vegetácie 23 rastlín, ktoré mu boli neznáme a až po preštudovaní detailov zistil, že ide o veľkolepý botanický objav minulého storočia. Niektoré mali výšku 40 metrov. Neskôr boli premnožované a sme jednou z inštitúcií, ktorá dostala možnosť prezentovať ju. Množence vznikali z jednotlivých buniek, sú ozdravené, bezvirózne a ich perspektíva je optimistická. Keďže nie sú dokonale mrazuvzdorné, zimu musia prečkať na zimovisku. Pôvodné porasty údajne trpia bakteriózou, takže boli zachránené asi v poslednej chvíli," predstavil vedecký pracovník Robert Gregorek klenot, ukrytý dva milióny rokov.
Grandiózna magnólia
Pýchou záhrady je Magnolia grandiflora, ktorá víta návštevníkov. Tento stálo zelený druh je považovaný za raritu určite v strednej Európe. Bežne sa v našich zemepisných šírkach nevyskytujú. V oblasti Stredozemného mora vidieť porovnateľné kúsky. Spočiatku ju kvôli nedostatočnej odolnosti proti mrazu na zimu obaľovali jutovým krytom, ale v súčasnosti je tak hlboko prekorenená a dobre vyzretá, že akceptuje naše bežné zimy. Dokonca aj poslednú extrémnu. Aj teraz má vlaňajšie olistenie, množstvo pukov bielych obrovských kvetov, prináša plody a dokonca aj klíčivé semená. V botanickej záhrade sú dva rásavce. Na bežné pestovanie sa neodporúča. Všetky pokusy na sever od nás sa skončili zlyhaním. Aj keď sa niekde vyskytuje, určite to nie je taký pekný a veľký exemplár.
Banán zimuje pod stanom
"Vo vonkajších podmienkach rastúci banánovník 'Basjoo' pochádza z vyšších nadmorských výšok a naozaj je schopný aj u nás prekonávať zimu. Bežné druhy zvyčajne už pri teplote 9 stupňov začínajú pociťovať existenčné problémy. 'Basjoo' je však schopný znášať mrazy do mínus 10 stupňov, ale musí byť v suchu. Na jar nenápadne rašiaci puk v lete dorastie do 4-metrovej výšky a uzatvára sezónu s obrovskými listami. Nebude mať banány, pretože celý vývojový cyklus trvá 2 až 2,5 roka a zimou je tento režim porušený, nadzemná časť odumiera a prežíva len koreň a časť stonky. Pestovanie banánovníka v strede Európy celoročne vo vonkajšom prostredí je botanická rarita," približuje vzácnosti R. Gregorek.
Počas zimy púta pozornosť stan, ktorý ju chráni nie pred chladom, ale zrážkami. Banánovník by zarodil, keby bol umiestnený v nádobe a na zimovisku. Vidieť ho v plnej výške v závere leta vo voľnej pôde je naozaj unikát.
Hladné plávajúce kvety
Zvláštnou kapitolou sú vodné rastliny, zvlášť lekná. Také parametre, ako nadobúdajú práve tu, sa ťažko ešte vidia. Pri špeciálnom spôsobe pestovania a intenzívnom hnojení ich dokážu botanici "prinútiť" k bezkonkurenčnej tvorbe listov a kvetov. Nie je bežné, aby jedna rastlina mala naraz 240 až 270 listov, keď majú v priemere okolo 36 až 38. V košickej záhrade sa im naozaj darí. Práve tu zistili, aká je ideálna dávka hnojiva, aby sa lekná takto nádherne rozvíjali.
Sú posadené vo veľkých nádobách a do každej je zavedená rúra, cez ktorú sa dávkuje každý mesiac primerané množstvo hnojiva. Takto sa privádza výživa cez substrát priamo ku koreňom a tento režim uspokojí "žravé" rastliny do sýtosti. Keby sa porovnateľné množstvo hnojiva rozpustilo vo vode, vodný systém by skolaboval. Výsledkom originality je nadštandardný zdravotný stav, výkonnosť, počet kvetov a listov. V botanickej záhrade sa dokonca podarilo získať kvety aj od "najneposlušnejšej" odrody Gloire du Temple sur Lot. Zvyčajne odmieta vytvárať kvety, ktoré sú chryzantémovité aj s viac ako sto lupeňmi. Úspech sa dostavil vlani ôsmimi nádhernými kvetmi v priebehu niekoľkých dní.
Najväčšie pochúťky
Na utajenom mieste rastie napríklad najskôr dozrievajúce ovocie zemolez kamčatský. Už v máji má fialové bobuľky. Je to extrémne otužilá rastlina, pochádzajúca zo Sibíri. Nevyžaduje si žiadnu mimoriadnu starostlivosť. Najchutnejšie ovocie má zasa muchovník Amelanchier alnifolia s jedlými plodmi ako čučoriedky. Majú lahodnú, príjemne korenistú sladkastú chuť. Keď ho objavia vtáky, dlho na kríku nevydržia. Na päťstupňovej stupnici úžitkových hodnôt a chutí má najvyšší počet bodov. Hovoria mu tiež severské hrozienko.
Moruša ako megabonsaj
Areál botanickej záhrady zdobí aj majestátny exemplár stromu, ozajstná zberateľská vzácnosť. Bonsajovito utváraná drevina je sterilným kultivarom moruše čiernej. Všetky botanikom známe jedince v strednej Európe sú potomkami práve tohto exemplára. Vyzerá ako obrovský bonsaj.
Medzi najstaršie dreviny nepochybne patrí obrovský hybridný céder. Ozdobou sú aj dva nádherné sekvojovce mamutie. Veľký strom tohto druhu rástol v jasovskom parku. Vážne ho však poškodil blesk. Najväčšie na severe Ameriky dorastajú až do výšky 100 metrov. Naši 60-roční mladíci merajú do 40 metrov.
Bambus rastie ako z vody
"Zriedkavosťou je bambusový porast, rastúci vo vonkajších podmienkach. Bližšie doteraz neurčený druh rodu Phyllostachys bol dovezený z Číny. Dokonale odoláva mrazom. Také vysoké steblá nevidíte asi nikde v našom okolí. Každoročne krásne prirastá. Jeden reprezentant bambusov Dendrocalamus giganteus je nositeľom prívlastku najrýchlejšie rastúca rastlina na svete. Máme ho v skleníku a tiež má úctyhodné rozmery. V krajine pôvodu sa z neho stavajú lešenia. Za 24 hodín vyrastie aj o 90 cm a dorastá do 40 metrov. Ten náš má 13. Steblo chce ísť ďalej, ale obmedzuje ho výška skleníka. A to máme najvyšší," vyratúva rarity Robert Gregorek.
Najmohutnejšou bylinou je melónový strom papáje, ktorá nemá obdobu v šírke stonky, košatosti i veku. Vo svojom veku by mohla byť už prestarnutá, ale napriek tomu je z roka na rok krajšia. Jej plody sú chutné a majú tiež liečivé účinky. Obsahujú látky príbuzné enzýmom pankreasu. Odroda papaje rastúca v BZ nevytvára semená, takže ju zatiaľ nedokážu namnožiť.
Najdrahšou rezanou kvetinou, aranžovanou do kytíc, je zrejme kvet rastliny rodu Nicolaia, ktorá nechýba v zbierkovom fonde. Ružové "bambule" na jej konci stoniek kvitnú aj tri mesiace a vhodné sú len do ruky mocnej dámy.
Z čias dinosaurov. Najnovší a zároveň najstarší rastlinný druh Wollemia nobilis. Foto: Judita Čermáková
Megabonsaj. Potomkovia moruše čiernej zdobia európske záhrady.
Mráz ju nespáli. Stále zelená magnólia víta všetkých návštevníkov. Foto: Judita Čermáková
V skleníku je mu tesno. Bambusový porast vo vonkajších priestoroch statočne odoláva zime, v skleníku dvíha strechu. Foto: Judita Čermáková
Rozkvitnuté lodičky. Žravé lekná sa odmeňujú za dobrú výživu množstvom kvetov a listov. Foto: Judita Čermáková
Ťažká kytica. Najdrahšou rezanou kvetinou na svete je Nicolaia. Foto: Judita Čermáková
Stará, ale plodná. Nádherné plody papáje majú aj liečivé účinky. Foto: Judita Čermáková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
