Nekrológ je ťažký, lebo napísané bolo všetko. Konkrétne na tomto mieste už pred štyrmi rokmi bolo viac-menej predkreslené, ako asi budúcnosť môže vyzerať. Ani nie v zmysle volebnej prognózy, ako skôr vplyvu na obraz a ducha krajiny. Teda nie pohromy, spáleniská a krvavé rieky, ale na čo siahnu, to pokazia. Tak sa aj stalo, akurát sa toho nazbieralo cez hlavu. A kríza, o ktorej netušil nikto, pribila vysvedčenie na dvere chrámu. „Historické znemožnenie ľavice" na SR, na čo autor videl šancu v júli 2006, je vo svetle 35 percent Smeru síce veľmi diskutabilné, ale nech hodí kameňom ten, kto videl viac a ďalej.
No. S odstupom času, až emócie opadnú a nová vláda opraví (???) najväčšie karamboly v oblasti financií, dôchodkov, demokratických procedúr, verejného obstarávania-korupcie, súdnictva (atď), sa Ficova vláda bude spomínať ako tá, ktorá doniesla SR k bránam Schengenu a eura. To sú dve méty, ktorých perím sa sám premiér okamžite pýši, keď ho ktosi vyzve k bilancii. (Hoci k tomu Schengenu ešte v zime 2006 hovoril, že „staré členské krajiny urobia všetko pre to, aby sa nerozšíril".) Fakt je, že do eurozóny dobehol iba za tú cenu, že výrazne zľavil z očakávaní, ktoré nastavil v súvislosti so „sociálnym štátom". V situácii 8- až 10-percentných rastov HDP by maastrichtské kritériá, ktoré otvorili cestu, splnilo i vrece zemiakov. Do akej miery prišiel k „ideálnemu momentu" pre prijatie eura vlastným pričinením a umom, ukázala kríza, v ktorej sa príjmovej strany nedotkol ako jediný v Európe.
Katastrofa, ktorú urobili napr. v druhom pilieri, i mnohé iné nešťastné veci, sa dajú legislatívne uviesť do normálneho stavu. Vláda Smer-SNS-HZDS napáchala najväčšie škody tým, že premrhala štyri roky, ktoré mohlo Slovensko využiť na prispôsobenie sa výzvam doby. Fico, ktorý burleskne vytýkal opozícii (dnes už koalícii), že nemá koncepciu, alternatívny projekt, nerobil nič, čím nafúkol nielen fiškálny, ale i modernizačný dlh krajiny. Vládnutie Smer-SNS-HZDS, s mentálnymi koreňmi v prednovembrovej minulosti, retardovalo verejnú a politickú debatu späť k 90. rokom, čoho len najvypuklejšími prejavmi sú napr. podoba STV, inštitút režimových politológov, bezduché preberanie agendy politikov novinármi, či nákazlivosť, keď napr. také nezmyselné ficoviny, že „ÚVO patrí opozícii", papagájujú už i v koalícii.. Nevraviac o zákone o pôvode majetku...
Šancu, ktorú mal, aby sa stal tzv. štandardným európskym politikom, Fico prepásol koalíciou s Mečiarom a Slotom. Inak ale nemohol, oni sú jeho prirodzení partneri, keďže svoje hodnotové rebríčky, ktoré nevedia rozlíšiť medzi slobodnou spoločnosťou a autoritatívnym riadením štátu, nasávali ešte za boľševika. Odchod bez pocty Ficovi náleží, „sociálny štát" používal len ako ideový náter, za ktorým sa skrýval prepletenec lobisticko-skupinových záujmov, ktorým zrejme upísal nejaké zmenky. Avšak to zďaleka neznamená, že druhá Ficova vláda, o ktorej sa autor asi trikrát v minulosti zmienil, je už bájna fikcia. Jeden pohľad na Radičovej koalíciu stačí k predtuche, že strašiť bude.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
