treba želať, aby pre budúcnosť vládnej spolupráce nebola príznačná. Lebo to by už bolo zle.
Normálne by bolo, keby oficiálne potvrdený zoznam vytrúbila ako prvá premiérka. S manévrom, čo predviedli v SaS, keď zverejnili týždeň vopred kandidátov, a Sulík sa ešte spýtal, že "čo je na tom, veď nominuje strana?" je totiž ten problém, že ide o vládu Ivety Radičovej, ktorá z ústavy predkladá ministrov na menovanie prezidentovi. To, že strana navrhuje, je jedna vec, a druhá vec je, či si kandidáta osvojí predseda vlády, ktorý nesie vyššiu ústavnú zodpovednosť. Existuje veru aj (teoretická) možnosť, že strana a premiér sa nezhodnú, a v takom prípade je zverejnenie mien veľký trapas, ktorý neslúži nikomu. Preto je dobré pravidlo viesť rokovania o možných ministroch diskrétne a vysvietiť až celú vládu "en bloc". Pravdepodobnosť, že Radičová mala či má v úmysle nejakého Galka či Miškova odmietnuť, je dosť malá, ale zverejnenie mien vopred sa dá v danej situácii interpretovať aj ako nátlak. Minister je v koalícii vždy dohodou strany a predsedu vlády. A skutočnosť, že to Sulík ešte nepostrehol, celkom zapadá do širokého portfólia neštandardných úletov, ktorými on a SaS začali svoju aktívnu činnosť.
Normálne by bolo, keby menoslov vytrúbila ako prvá premiérka." Podobne sa mohli zdržať i v SDKÚ, hoci tam je situácia o toľko prijateľnejšia, že aj Radičová je členkou toho prezídia, ktoré nominácie schvaľovalo. Takže je predpoklad, že nič proti jej vôli či vkusu sa neodkleplo. Úvahy, že do akej miery si napr. Dzurindu za ministra zahraničia sama vybrala (resp. navrhla), a do akej stála pred hotovou vecou, na ktorej nič meniť nemôže, nechajme ležať, lebo i tak nič nevyriešia. I takéto čriepky z personálneho kreovania vlády však dosť drsne naznačujú, že premiéra s menšou autoritou a labilnejším politickým "backgroundom" Slovensko ešte nemalo. Toto nie je maličkosť. Netreba pozerať do spätného zrkadla za Mečiarom a Ficom, ktorí boli extrémy opačného typu, aby bolo zrejmé, že vládne koalície mávajú jasných lídrov, čo si vedia urobiť poriadok a postaviť do laty toho či onoho nespratníka, eventuálne fungovať ako rešpektovaný mediátor. Hoci behom posledných rokovaní sa dalo pozorovať, že Radičovej črty stvrdli a mimo úsmevu si už nacvičila aj inú mimiku, najväčšia úloha, ktorá ju čaká, je zjednať si základnú autoritu. Problém pritom nie je, že je žena, ale málo skúseností so zákulisnou politikou, a v predovšetkým fakt, že nie je "prvým mužom" ani vo vlastnej strane. Nikto nevolá po tom, aby podľa vzoru Fico odoberala rezorty budúcim zlodejom (keďže to by sa rovnalo rozpadu), ale radi si necháme ukázať, ako splní svoj sľub, že "pokiaľ ja budem v premiérskom kresle, politika bude mať inú podobu".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
