Už od polovice 14. stor. tam sídlila bočná vetva Tekulovcov, z ktorej sa vyvinul rod Dobay, nazvaný podľa obce. Dobayovci v sídelnej dedine počas svojho dlhého pôsobenia - až do zrušenia poddanstva, vybudovali viacero šľachtických rezidencií. Dnes už jediným je barokový kaštieľ, v ktorom sa však zachovali unikátne maľby.
Stavebno-historický vývoj
Kaštieľ bol vybudovaný ľavobrežnej terase Dubovického potoka, v severnej časti obce. Vznikol ako rozmerná päťtraktová pozdĺžna stavba s centrálne umiestneným rizalitom. Prevládajúcim slohom bol barok (neskorý). Objekt si dali Dobayovci postaviť do 70 .rokov 18. stor., lebo už r. 1782 boli dokončené maľby v interiéri. O výstavbe v druhej polovici 18. stor. svedčí aj architektúra kaštieľa. Objekt bol potom len opravovaný a najväčším stavebným zásahom bolo zbúranie celého krídla po II. svetovej vojne. Koncom 70. rokov bola k rizalitu pribudovaná nevhodná prístavba predsiene.
Pôvodný kaštieľ pozostával z piatich traktov budovy s obdĺžníkovým pôdorysom s celkovou dĺžkou 35 m a šírkou 10 m. Stredný trakt s rizalitom mal po stranách dvojtraktové krídla ukončené štítmi. Hlavná, východná, fasáda mala taktiež štít, no jej dôležitosť znásobovala výzdoba pilastrami s hlavicami a frontóny nad oknami. Interér bol krytý korytkovými alebo pruskými klenbami. Plocha štítu rizalitu a vstupná sieň boli vyzdobené figurálnymi nástennými maľbami. Ornamentálnymi maľbami boli pokryté aj ďalšie klenby. Stavbu ukončovala vysoká šidľová manzardová strecha so sedlovými strechami na krídlach.
Súčasný stav
Dodnes sa zachovali 2/3 hmoty primárnej stavby, teda bez severného krídla s dvoma priečnymi traktami. Pôvodne centrálne umiestnený rizalit sa tak dostal na severný okraj stavby. Predstavuje hlavnú fasádu, čomu zodpovedá jej výzdoba so štvoricou pilastrov, ukončených hlavicami, napájajúcich sa na bohato profilovanú korunnú rímsu. Hlavice sú pokryté štukami raslinných motívov. Fasáda je ukončená trojuholníkovým štítom, na vnútornej ploche s poškodenou barokovou maľbou (zrejme Ježiš a Samaritánka).
Jestvujúce južné krídlo sa dochovalo takmer bez zásahov (iba nové priečky). Jeho južnú fasádu ukončuje mohutný dvojetážový oblo formovaný barokový štít s dvoma profilovanými rímsami. Všetky aj zaslepené okenné otvory krídla majú zachované pôvodné šambrány v tvare stlačeného oblúka. V oknách východnej fasády zostala aj historická, dvojitá, dvojkrídlová, von-otváravá okenná výplň. Rovnako interiér krídla je veľmi hodnotný. Napr. klenby pokryté nástropnymi maľbami (iluzívne rímsy s ornamentmi, kruhová kartuša so štylizovaným florálnym dekorom), pôvodné výplne vstupných otvorov (viacero barokových kazetových dverí s vyzeravanými boltcovým ornamentmi), či zárubňa s kazetami zdobenými podobnými boltcami alebo pôvodné mreže na oknách. Niektoré dveré majú ešte funkčné barokové zámky.
Najväčšie pamiatkové a umelecké hodnoty však majú maľby pôvodnej vstupnej haly v rizalite. Neskorším znížením stropu sa maľby dostali do povalového priestoru, čím zostali nedotknuté. Ostatná výmaľba stien bola odstránená. Maľby pokrývajú celú plochu korýtkovej klenby a časti stien nad sekundárnym rovným stropom. Autorom je spišskosobotský rodák a levočský meštan Jozef Lerch (1751-1828). Plocha malieb má dve hlavné časti: iluzívna architektúra v luiséznom slohu, ohraničujúca ústredný výjav na vrchole klenby s antickým mytologickým námetom. Zdanlivá architektúra s festónmi, vázami, volútami a hlavami rímskych cisárov v kartušiach tvorí len horné ukončenie 3 m vysokých malieb. Ústredným motívom maľby je Faetonov pád, kde Faeton je obkolesený postavami z rímskej mytológie s atribútmi (z ľava do prava: Diana, Mars, Pluto, Juno, Zeus, Herkules, Apolón, Faeton, Iris, Merkúr, Chronos, Minerva, Venuša, Vulkán, Amor). V ľavom hornom rohu maľby na nábehu klenby je signovanie maľby: Joseph. Lerch. pinx: Ao 1782. Celý výjav je vsadený do plochy neba so svetlou kopovitou oblačnosťou, dymom, modrou oblohou a slnkom v strede, tvoriace pozadie Faetona s dvojzáprahom.
Maľby predstavujú hodnotné umelecké dielo veľkého regionálneho významu, dosahujúce úroveň aj niektorých neskorobarokových malieb celoštátneho významu. Hodnoty malieb spočívajú najmä v stave a ojedinelosti ich zachovania (originálne dielo nebolo premaľované ani upravované) a v ich menej bežnom námete, keďže množstvo podobných malieb bolo zničených. Maľby prezrádzajú, že Lerch po vyškolení v dielni svojho tútora Jána Reicha získal solídnejšiu prípravu u niektorého z významnejších neskorobarokových rakúskych maliarov. Mohol ním byť napr. Štefan Dorffmaister, ktorého maľby v kaštieli Niczkých v Nebersdorfe z r.1773 Lerch napodobňuje.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
