Nie je svetové podujatie ako svetové podujatie - svetovým podujatím číslo jeden sú v súčasnosti pre našincov bezpochyby majstrovstvá sveta vo futbale, zatiaľ čo o ďalšie podujatie, ktoré v súčasnosti prebieha, svetovú výstavu EXPO 2010, sa u nás zaujíma málokto (ba možno málokto o ňom vie). Aj na tejto svetovej výstave konanej v čínskom Šanghaji sa naša krajina celkom úspešne prezentuje.
Riadi ich BIE
Dnešnú časť nášho seriálu venujeme pavilónom, ktorými sa na výstave EXPO 2010 prezentujú jednotlivé krajiny. Na úvod možno spomenúť, že výstavy s prívlastkom svetové či univerzálne nemožno organizovať podľa ľubovôle. Riadiacim orgánom svetových a medzinárodných výstav je BIE, čiže Bureau of International Expositions (Úrad medzinárodných výstav), zriadený v novembri 1928 na základe medzinárodných dohôd. Členom BIE je 157 krajín (ale nie napríklad USA).
Len v rokoch končiacich sa na 0 a 5
Podľa smernice BIE sa tzv. univerzálne výstavy (bežne označované ako svetové) môžu konať len v rokoch, končiacich sa na 0 a 5. Tieto výstavy môžu trvať šesť mesiacov. V období medzi nimi sa môžu konať medzinárodné špecializované výstavy, ktoré môžu trvať najviac tri mesiace. Pred terajšou univerzálnou výstavou Expo 2010 v Šanghaji bola výstava Expo 2005 v Aichi, zatiaľ čo medzi nimi organizované Expo 2008 v španielskej Zaragoze bola "len" medzinárodná výstava.
Prvá v roku 1851
Vôbec prvá univerzálna či svetová výstava bola tá, ktorá sa konala v roku 1851 v londýnskom (dnes už neexistujúcom) Krištáľovom paláci. Terajšia výstava EXPO 2010, ktorej hlavným mottom je "lepšie mesto, lepší život", sa koná od 1. mája do 31. októbra a zúčastňuje sa na nej 192 krajín a 50 medzinárodných organizácií, čo je viac ako na ktorejkoľvek doterajšej svetovej výstave. Priblížme teda konečne aspoň niekoľko zaujímavých národných pavilónov na EXPO 2010.
Fasáda z hrdzavej ocele
Zaujímavú okrovočervenú farbu má pavilón Austrálie, ktorý stál 83 miliónov austrálskych dolárov, čo je najväčšia suma, akú kedy Austrália venovala na stavbu svojho pavilónu. Jeho najväčšou zaujímavosťou je to, že vonkajšia fasáda je zhotovená zo skorodovanej ocele, ktorá oxidovala niekoľko mesiacov. Okrová farba má pripomínať "červenú" púštnu oblasť stredu Austrálie. Pavilón Kanady, ktorá ako prvá uzavrela kontrakt na výstavbu svojho pavilónu na Expo 2010, má plochu 6 000 štvorcových metrov a jeho fasádu tvorí leštená oceľ a cédrové drevo. Dažďová voda stekajúca zo strechy sa zachytáva a využíva vnútri pavilónu.
Najväčší je čínsky
Čínsky pavilón je, ako sa dalo očakávať, najväčší i najdrahší. Jeho výstavba stála podľa odhadov 220 miliónov dolárov. Pavilón vysoký 63 metrov (najviac na celom výstavisku) je nazvaný Koruna východu a symbolicky predstavuje starodávnu čínsku korunu. Prezentujú sa tu všetky čínske provincie okrem Hongkongu a Macaa, ktoré majú vlastné pavilóny. Vo francúzskom pavilóne, ktorého vonkajšia fasáda je tvorená mriežkou, môžu návštevníci obdivovať diela takých umelcov, akými boli Paul Cézanne, Jean-Francois Millet, Edouard Manet či Vincent van Gogh. Nemecko tu má väčší pavilón, než na ktorejkoľvek predchádzajúcej svetovej výstave.
Guľa reaguje na návštevníkov
Pavilón má názov Balancity, čo je výraz kombinujúci slová balance (vyváženosť) a city (mesto). Vnútri pavilónu je kovová guľa s priemerom tri metre, pokrytá svietiacimi diódami, ktorej otáčanie je aktivované hlukom a pohybom návštevníkov. India má pavilón s plochou 4 000 štvorcových metrov, ktorého hlavným mottom je jednota v rozmanitosti, čo má odrážať veľký počet etnických skupín, náboženstiev a jazykov tejto krajiny. Zaujímavý tvar má pavilón Izraela, tvorený dvomi odlišnými časťami - jedna je z kameňa, druhá zo skla.
Symbolizuje dialóg
Dizajn pavilónu má symbolizovať dialóg medzi ľudstvom a prírodou, minulosťou a budúcnosťou a medzi zemou a nebom. Japonský pavilón, pokrytý membránou, má svojím tvarom pripomínať živý, dýchajúci organizmus. Tento pavilón je prešpikovaný najmodernejšími technickými zariadeniami, vrátane robotov hrajúcich na husle. V tomto pavilóne sú vraj aj najpohodlnejšie a najčistejšie toalety na svete, vyznačujúce sa systémom automatického čistenia. Holandský pavilón, pripomínajúci zámok na stračej nôžke, predstavuje niekoľko tradičných i moderných holandských domov.
Severná Kórea po prvý raz
Na tohtoročnom EXPO 2010 sa po prvý raz v histórii svetových výstav zúčastňuje aj Kórejská ľudovodemokratická republika. Hlavnou témou pakistanského pavilónu je harmónia v rozmanitosti. Ide o jeden z mála pavilónov s historizujúcou architektúrou. Fasáda pavilónu pripomína bránu Alamgiri pevnosti v Lahore. Zaujímavosťou možno je, že tento pavilón bol postavený v rámci PPP projektu (čiže z kombinovaných verejných a súkromných zdrojov) a stál 6,8 milióna dolárov.
Zdobia ho "wycinanki"
Originálny zovňajšok má poľský pavilón, ktorý navrhli mladí umelci z varšavského štúdia WWA Architects. Možno je vám na prvý pohľad zrejmé, že fasádu pavilónu pokrývajúce obrazce, známe z typických poľských ľudových papierových vystrihovačiek (v poľštine nazývaných wycinanki). Rusko sa na svetovej výstave zúčastňuje po prvý raz po 30 rokoch. Ruský pavilón je tvorený vežami, symbolizujúcimi rýchly rast veľkomiest s mrakodrapmi. Perforované horné časti týchto veží pripomínajú ornamenty rôznych etnických skupín, žijúcich v Rusku.
Pripomína gigantický tanker
Pavilón Saudskej Arábie je čo do plochy a výšky druhý najväčší na výstave (po Číne). Svojím tvarom pripomína gigantický ropný tanker. Na hornej palube tejto "lode" sú vysadené datľové palmy. Slovensko sa na EXPO 2010 prezentuje pavilónom s rozlohou 1 080 štvorcových metrov. Témou nášho pavilónu je "svet je pre ľudí". Centrálnym priestorom nášho pavilónu je námestie, z ktorého možno vstúpiť do troch "izieb".
Aj izba Ľudovíta Štúra
Prvou z nich je v gotickom štýle zariadená izba bohatého kupca kráľovského mesta Levoča, druhou je klasicistická komnata poslanca uhorského snemu Ľudovíta Štúra, treťou je secesný salón vysokého bankového úradníka v Žiline. Podľa dostupných informácií sú náklady našej prezentácie na výstave tri milióny eur. Originálny je španielsky pavilón, ktorého exteriér je pokrytý panelmi z prútia. Ďalším originálnym pavilónom je pavilón Spojených arabských emirátov, ktorý navrhol renomovaný britský architekt Norman Foster.
Financovali ho súkromné firmy
Tento pavilón svojím tvarom pripomína piesočné duny. Po skončení výstavy bude premiestnený do Abú Zabí, kde bude permanentnou atrakciou. Kuriozitou je aj americký pavilón na EXPO, ale nie svojím architektonickým riešením, ale tým, že ide o jediný národný pavilón, ktorého výstavba bola financovaná výlučne príspevkami približne 60 multinárodných spoločností. Možno ešte dodať, že podľa predpokladov by EXPO 2010 malo navštíviť vyše 70 miliónov návštevníkov z celého sveta, čím by sa táto výstava stala najúspešnejšou v celej doterajšej histórii univerzálnych či svetových výstav. 
Čínsky pavilón. Čínsky pavilón, pripomínajúci starú čínsku korunu, je najväčším pavilónom na EXPO 2010.
Indický pavilón. Hlavnou témou indického pavilónu je "jednota v rozmanitosti", odrážajúca etnickú, náboženskú a jazykovú rozmanitosť krajiny.
Austrálsky pavilón. Fasádu austrálskeho pavilónu tvorí zoxidovaná oceľ, čo jej dáva farbu pripomínajúcu austrálsku púšť.
Holandský pavilón. Tento pavilón má predstavovať typické holandské staré i moderné domčeky.
Kanadský pavilón. Pavilón Kanady je pokrytý leštenou oceľou a cédrovým drevom.
Pakistanský pavilón. Fasáda pakistanského pavilónu má pripomínať bránu Alamgiri v Lahore.
Poľský pavilón. Fasádu poľského pavilónu pokrývajú ornamenty vytvárané vystrihovaním z papiera.
Ruský pavilón. Pavilón Ruska je tvorený vežami pripomínajúcimi mrakodrapy veľkomiest.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
