le je iba jedna. Inú nemáme. Napriek hlbokému pohŕdaniu tzv. eurovalom i ešte hlbšej skepse k jeho budúcnosti autor musí priznať, že tento obrat SDKÚ veľmi svedčal.
Iného nemáme ani úradujúceho premiéra, ktorý na summit s Radičovou o EFSF nedorazil do paláca zrejme preto, lebo mu došlo, že so zdravou kožou z konfrontácie vyviaznuť nemôže. Ak totiž trvá na tom, že 440 miliárd eur v luxemburskej eseročke je "otázka života a smrti pre Slovensko", tak podpísať musí on, ak je teda ten 1. júl naozaj "termín termínov". Cirkus, ktorý robí, teda že nie Počiatek okamžite a hneď, ale minister financií budúcej vlády má "garantovať" autogram, je natoľko absurdný, že zavýja.
Naopak, v SDKÚ si pod tlakom konečne uvedomili, že v kombinácii "nezvratného procesu" a povinnosti dodržiavať záväzky po predchodcoch môžu i bez straty tváre sformulovať novú pozíciu k "valu". A proti Ficovým výzvam, aby "sa verejne prihlásili k mechanizmu", lebo "my potrebujeme väčšinu v parlamente" (a pod.) postavili triviálnu, ale nepriestrelnú formulu, že žiadny premiér na svete nemôže "garantovať" väčšinu v parlamente, keďže by pošliapal ústavnú slobodu výkonu poslaneckej funkcie podľa najlepšieho vedomia a svedomia.
Táto požiadavka na tvoriacu sa koalíciu je čisto Ficova "šaľba" na mozgy o to väčšmi, že ako teraz vyplýva zo zmluvy, tzv. rámcová dohoda, o ktorej je reč, a neskoršie uvoľňovanie peňazí sú dve veci. Mimo Fica neexistuje nikto v Európe, kto by dnes od SDKÚ a spol. žiadal "verejné prihlásenie sa k mechanizmu". Jednoducho preto, lebo deklaráciu politickej vôle, ktorá aj tak nemôže byť žiadna "garancia", tu a teraz nikto nepotrebuje. Ak sa niečo od SR naozaj chce v tomto momente, tak je to práve a len ten autogram pod základné memorandum. Ten však Radičová (či Mikloš ako minister) nemôže dať, ani keby chcela, keďže ozaj ešte nie je premiérka v úrade.
Kažimír, čo je štátny tajomník, večer v televízii opäť trepal dve na tri ("Radičová si má val doštudovať, verejne vystúpiť, či podporí", "budú sa musieť k tomu postaviť") a podobne. Len to nepovedal, že prečo Fico hneď a zaraz nepodpíše. Sme ako totálne u blbých. V hlbokom tieni dostihov o vavríny provinčných gerojov pritom zostáva vecný rozmer. EFSF je zúfalé podujatie, ktoré zrútenie štátnych dlhov síce odďaľuje, ale za cenu, že až príde posledná hodinka, úder bude ešte horší. Aj keď sa v Európe začalo škrtať a táto téma sa udrží ako "top" ešte roky, veci (dlhy) zašli priďaleko a kritické množstvo krajín sa na udržateľnú dráhu už zrejme nedokáže vrátiť. Takže to nebude stačiť. Mechanizmus EFSF má pre Slovensko azda tú výhodu, že odsunutie veľkého tresku na neskoršie dáva čas politickej triede na vymyslenie "exit stratégie". V SDKÚ by mali byť vďační za túto možnosť, lebo až sa pohrúžia do scenárov, stratia chuť aj k vládnutiu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
