Tohto tyrana 20. storočia mnohé spája s tyranmi a diktátormi rôznych dôb a režimov, hoci majú odlišné povahy aj úchylky - okrem iného aj kult vlastnej osoby a desiatky až milióny ľudských obetí.
Medzi despotickými vládcami a vodcami tohto sveta sa dajú nájsť určité rysy, ktoré sa zhodujú, predovšetkým egocentrizmus a obavy, strach o samého seba, ktoré vedú často k chorobnému správaniu.
Tyrania ako forma monarchie
Vieme zo základnej školy, že slovo tyran (z gréckeho tyrannos) nemalo v staroveku negatívny význam utlačovateľa, krutovládcu. "Tyrannis" bola v starom Grécku jedna z foriem monarchie, ktorou prešla väčšina mestských štátov. Tyran bol samovládca, ktorý získal moc štátnym prevratom proti rodovej aristokracii a jeho vláda väčšinou prinášala týmto štátom hospodársky a kultúrny rozvoj. Ľudia ju tolerovali, kým hrozila reakcia aristokracie a keď tyrani splnili svoju úlohu, ich vláda bola po dvoch – troch generáciách odstránená. Až v neskoršom období začali grécki spisovatelia tyranom vyčítať obmedzovanie občianskych slobôd a rozširovať posmešné príbehy o ich krutosti.
Meč na konskom vlase
Jedným z najvýznamnejších tyranov v dejinách bol syrakúzsky vládca Dionýzios I. Starší (asi v r. 430 – 367).Pochádzal z chudobnej rodiny - jeho otec bol pastierom somárov – a on sa s Platónovou pomocou pokúsil založiť ideálnu republiku. Vtedajší spisovatelia ho opísali ako namysleného, nenásytného a bezbožného človeka, ktorý okradol bohov o ich poklady, dokonca syrakúzskeho boha Dia o zlatý plášť a nahradil ho vlnenou prikrývkou. Dionýzios bol básnik a svoje verše s obľubou čítal nahlas dvoranom. Keď básnik Philoxenes jeho dielo skritizoval, skončil vo väzení. Dionýzios sa bál atentátu a preto stále nosil železný pancier. Ohováranie trestal odstrašujúcim spôsobom a ten, akým potrestal svojho dvorana Damokla, vošiel do histórie a zaradil sa medzi okrídlené slová. Azda aj niekto z vás v situácii, keď sa niečoho obáva, skonštatuje: "Visí nado mnou Damoklov meč" a nepozná pôvod tohto konštatovania. Pochádza od Dionýzia, ktorý potom, keď na hostine počul, ako dvoran Damokles závistlivo hovorí o tyranovom pohodlnom živote, prikázal mu, aby si sadol, či ľahol na jeho miesto, lebo vtedy sa hodovalo poležiačky, a nad jeho hlavu dal zavesiť meč na konskom vlase. Tým chcel vyjadriť, že vládca žije v neustálom ohrození.
Čo majú spoločné
Despotickí vládcovia majú veľa spoločného, spomenuli sme strach, egocentrizmus, chorobné správanie. Chceli byť uctievaní ako božstvá. Rímsky cisár Gaius Caesar, nazývaný Caligula dal priviezť z Grécka sochy bohov, odstrániť im hlavy a nahradiť podobou svojej. Na svoj nákladný život a orgie premrhal celý štátny majetok, ako vládca si robil nároky na všetky rímske ženy, žil so svojimi sestrami v inceste, ľudí bez rozdielu postavenia, aj najbližších, dával popraviť a hodiť šelmám za maličkosti, ktoré sa mu nepáčili a bez súdu, odsúdených na smrť týral a bičoval, kým nezomreli. Aj slávny vojvodca Alexander Veľký sa pred smrťou dal uctievať ako boh. Požadovali to i mnohí rímski cisári.
Nemusíme chodiť až do takej ďalekej minulosti – pripomeňme uctievanie Mao Ce–tunga, ktorý neváhal obetovať svojim cieľom tisícky životov, aj z radov najbližších. Stalin bol vo všetkom odborník, okrem technických vied aj v literatúre a jazykovede – okrem toho, že jediným podpisom rozhodoval o živote a smrti miliónov ľudí, medzi nimi skutočných odborníkov, literátov, umelcov a vedcov. V gulagu v Buchte Nachodke bol s jedným slovenským lekárom ruský režisér, odsúdený na 15 rokov tzv. akčnou trojkou za to, že chcel inscenovať v moskovskom divadle Annu Kareninovú, a tým sa dopustil zrady na sovietskom ľude, lebo by propagoval život šľachty. Podobný osud stihol literárnych vedcov, medzi nimi aj tých, ktorí sa zaoberali dielom barda ruskej literatúry Puškina a nespočítateľného počtu iných. Kambodža je krajina, kde Polpot vyvraždil takmer celú populáciu. Neznášal vzdelancov, zakázal nosiť okuliare, rybárom loviť a z obetí masakrov, čo je strašné iba počuť, nariadil urobiť kompost. Dnes je Kambodža turistickou destináciou a čo je zvláštne, stretnete v nej málo starých ľudí, pretože nemal veľmi kto zostarnúť, iba tí, ktorí sa zachránili a deti dorástli.
Prečo boli takí
Podľa názoru odborníkov u mnohých diktátorov a tyranov zohralo dôležitú úlohu aj to, že im chýbala otcovská autorita. Z literatúry vieme, že Hitler stratil otca ako štrnásťročný, tiež Stalina vychovávala matka, hoci aj otec obuvník si želal, aby mal syna farára, lenže po krátkom pobyte v seminári z neho ušiel a odvtedy všetko chcel riešiť násilím. Cisár Caligula prišiel v detstve o oboch rodičov, zneužíval ho strýko, milovník hromadných sexuálnych orgií. Zakladateľ čínskeho impéria Čchin Š-chuang–ti, ktorý zjednotil pod svojou nadvládou v roku 221 pred n. l. sedem čínskych kráľovstiev, bol nemanželským synom jednej z cisárskych konkubín a drobného obchodníka. On dal postaviť Veľký čínsky múr, na ktorý využil tri milióny robotníkov z dvadsaťmiliónovej populácie. Dal vybudovať šesťtisíc kilometrov ciest, navigačné a zavlažovacie kanály, unifikovať písmo aj miery, vytvoriť pre svoj budúci hrob slávnu hlinenú armádu, ale aj spáliť všetky knihy, aby neostala ani stopa po predchádzajúcich kráľovstvách, lebo on bol prvým čínskym cisárom a ním sa začína prvá čínska dynastia. Udržala sa ešte krátko po jeho smrti, ale dokonalá organizácia ríše, ktorú on vytvoril, sa udržala celé stáročia. Tento rozkvet stál počas jedenástich rokov jeho vlády veľa obetí, pretože v krutosti nemal páru. Vzdelancov dal pochovať zaživa, previnilcov zaživa uvariť, rozštvrtiť a za malé priestupky mužov vykastrovať a odrezať niektorú časť tela. Polpot mal zrejme s ním veľa spoločného.
Rímsky cisár Héliogabalos (Elagabalus), ktorý vynikal výstrednosťou, tyraniou a bezbožnosťou, bol ľavobočkom rímskeho cisára Caracalla a jeho sesternice. Za pomoci svojej starej matky sa zmocnil vlády po Caracallovej smrti v r. 218, svojich milencov kaderníka, tanečníka a gladiátora vymenoval do vysokých funkcií a jeden z nich sa stal jeho oficiálnym manželom, hoci sa oženil s vestálkou, čo bolo vrcholným prejavom bezbožnosti, lebo tieto strážkyne posvätného chrámového ohňa sa pod trestom smrti zaviazali zostať pannami. Po štyroch rokoch vlády sa proti nemu vzbúrila cisárska garda, zvrhli ho, popravili a hodili do rieky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
