vo vládnej koalícii.
Zmárnili šancu na odkaz do Budapešti.“
Ak tu bolo včera napísané, že rezorty, ktoré vo vláde dostali, sumarizujú Bugárove priority, tak v tom bol dvojitý ironický hrot. Po prvé, na agro (Zsolt Simon!) , životné prostredie a ľudské práva má vybudovanú „infraštruktúru“ s vlastnými väzbami, ktoré sú overené, že vedia byť „osožné“ strane, a preto veľkú motiváciu niečo meniť ani mať nemusel. Avšak, po druhé, aj keby Bugár prejavil chuť na také zahraničie, vnútro, či spravodlivosť (atď.), narazil by do steny (alebo valu!) podobne, ako pred ôsmimi rokmi, keď ako šéf druhej najsilnejšej strany pretendoval (asi päť sekúnd) na post predsedu NR SR. Stigmu „maďarskej“ strany, ktorá je „do počtu“, skrátka neprekročil ani Most-Híd s polovicou poslancov slovenskej národnosti. To je evidentné z faktu, že (aspoň) na jeden silový (vplyvnejší) rezort má z výsledku volieb jednoducho nárok.
Nezrozumiteľné je, prečo s Most-Hídom vybabrali aj v programových tézach vlády. O čo ide? Štyri strany, aby šírili dojem „hodnotovej orientácie“ a zložitých rokovaní, vytvorili dymovú clonu symbolických tém (registrované partnerstvá, marihuana, vatikánska zmluva), ktoré sú akože pre ne dôležité a každý musí z niečoho ustúpiť, aby sa napokon dohodli. Kým SDKÚ ani nič ideologického na „obetu“ nemala (len tíško opustila sociálne sľuby „do 100 dní“), medzi kvázi konzervatívno-liberálnou agendou, ktorá bola z téz vyhodená, uviazol aj menšinový zákon, ktorý bol prioritou Most-u.
A tým zmárnili dobrú šancu. Po prvé, na odkaz do Budapešti, že na SR nastupuje garnitúra bez predsudkov, ktorej nerobí problém vyjsť v ústrety menšinám, dokonca aj maďarskej. Zákon, o ktorom je reč, bol agendou (prioritou) SMK dvanásť rokov, ale nepresadila ho ani z opozície, ani vo vláde. Teraz by to bolo gesto, akože vidíte, netreba politiku etnického vylučovania, ani byť kamarát s Orbánom, ba dokonca ani fórum karpatských poslancov. Stačí strana, ktorá zahodí striktnú etnickú definíciu, prejaví vôľu k spolupráci, a hneď máte pekný rúči zákon. Fideszu i s Orbánom, ktorých základné posolstvo pre domáce použitie znie, že byť Maďarom na Slovensku je veľmi zlé (veľké utrpenie), by podmínovali agendu, ktorá stojí na téze, že menšina je diskriminovaná. Na domácej pôde by sa zase Most mohol preukázať voličom, akože to, čo nevedela SMK s Durayom a spol., my dokážeme jedným ťahom. Významne by taký prielom zlepšil pozíciu vlády do rokovaní s Orbánom, i všeobecne na medzinárodnom poli. (Poznámka pre „ťažkých“ Slovákov: Vecne o nič nejde, do jedného strešného zákona by sa zlúčili menšinové partie terajších, plus nejaké ornamenty.) Išlo by práve o tú symboliku, ktorej sile a významu tak výborne rozumie, napríklad, Viktor Orbán.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
