Len čo ste s ním, všetko sa akoby mávnutím čarovného prútika zmení. Odrazu sa ničoho nebojíte, je vám krásne, starosti hodíte za hlavu a prajete si zastaviť čas. To všetko sa nedeje náhodou. Naopak, z chemického a biologického hľadiska má láska veľkú logiku.
Prvé štádium lásky
Ak sa však pozrieme na lásku triezvym pohľadom, môžeme odhaliť určité súvislosti a zákonitosti. Zamilovanosť sa dá rozdeliť do troch základných štádií. Prvou fázou je tzv. počiatočná príťažlivosť. Tá obvykle vzniká celkom nevedome. Aj keď si môžeme stokrát nahovoriť, že nás fascinuje najmä svojou inteligenciou, šarmom alebo charizmou, väčšinou ide len o fyzickú príťažlivosť spojenú so sexuálnym podtextom.
Druhá fáza - závislosť
Druhou fázou lásky je tzv. pobláznenie. A práve to je spojené s návalom milostných chemikálií. "Kokteil lásky" nás začína úplne ovládať. Postupne sa prestávame kontrolovať, začíname byť nezodpovední, správame sa nevypočítateľne. Milostné chemikálie sú dokonca také silné, že na nich určitý čas môžeme získať závislosť. Tá, našťastie, netrvá večne, ale len obmedzený čas.
Čistá chémia
Podľa odborníkov vzruchy prenesú do nadobličiek pokyn, aby začali produkovať hormón adrenalín. Okrem neho sa začína uvoľňovať fenyletylamín. Ten v nás vyvoláva silnú eufóriu a pocit šťastia. Jeho účinky sú porovnateľné s účinkami nelegálnych drog, ako je napríklad amfetamín. Ďalšou látkou je noradrenalín, ktorý sa podieľa na prenose vzruchov do mozgu. V tomto štádiu prežívame najväčšiu eufóriu a máme pocit, "akoby sa nám nabíjali baterky". Na svet sa pozeráme cez ružové okuliare, chceme páliť mosty, veríme v nekonečnú silu lásky.
Vytriezvenie
Konečnou, treťou fázou lásky môže byť vznik tzv. silnej väzby. Vzniká v čase, keď zmizne pobláznenie. Eufória spôsobená milostnými chemikáliami je postupne nahradená trvalejšími hodnotami, ako je istota, pocit bezpečia a naozajstného partnerstva. Do tohto konečného štádia sa dostávame obvykle po 16 až 24 mesiacov od začiatku vzťahu. A potom už záleží len na tom, čo od vzťahu očakávame, akí sme trpezliví a či vôbec chceme žiť v páre.
Mýty o zamilovanosti
To, že zamilovanosť opadá, je prirodzené. Počas počiatočnej zamilovanosti sa totiž nesprávame normálne. Ostatní nám hovoria, že sme doslova stratili hlavu. Je vedecky dokázané, že zamilovanosť je spojená s čiastočným zrútením ega. Na chvíľu sa dostávame na úroveň dojčiat, ktorí ešte nemajú vlastné ja. V tom okamihu sa necháme viesť, meníme zvyky, sme ochotní sa dobrovoľne vzdať všetkého, na čom sme si až doposiaľ potrpeli.
O to horší potom býva návrat do reality. Časom sa totiž každý z nás začne prejavovať individuálne a vznikajú trecie plochy. Pokiaľ ich neprekonáme, rozídeme sa. Keď nezhody dokážeme riešiť, zostávame spolu a pracujeme na vzťahu, ktorý už nie je založený na zamilovanosti, ale na trvalejšej láske. Nebojte sa zamilovať, ale nemajte ani strach, keď zamilovanosť zmizne. Veď niekedy sa objaví iba na pár minút, a napriek tomu je to tá najkrajšia chvíľa života.
Hlavný rozdiel medzi láskou a zamilovaním je v tom, že zamilovanie je hlavne chémia. Láska vzniká a rodí sa postupne. Má predpoklad dlhšieho trvania a vývoja. Pre zamilovanie je isté len to, že sa objaví a zase zmizne. Láska môže pretrvať aj celé roky!
podľa www.stratosfera.cz spracovala ren
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
