Naši futbalisti sa konečne prebrali z letargie a poslali domov Talianov. Jediným smutným fanúšikom je akiste náš pán dvojnásobný prezident, ktorému výsledok volieb dočista zmaril jeho africké plány. Trocha pookreje iba pri navštevách momentálne ešte premiéra, akoby prišiel syn k otcovi, ktorý mu splnil všetko, čo mu na očiach videl...
Pán prezident, teraz hovorme v teoretickej rovine. Myslíte si, že keby Smer-SNS-HZDS dostali toľko hlasov ako pred štyrmi rokmi, teraz by ste mohli kibicovať našim futbalistom priamo v Afrike?
- No to určite. Raz-dva by sme staronovú vládu vybavili, ja by som ju znova vymenoval a všetko by šlo fajn ako za starých dobrých čias...
Hovoríte, že na vine sú voliči a teraz hlavne KDH, ktoré sa nechcelo spolčiť s vaším obľúbencom?
- Žiaľ, mám v náplni práce, že som prezidentom všetkých občanov a prezidentom všetkých politických strán, ale viete, v živote je to inak. Jedného mám radšej ako toho druhého, ale naoko sa musím tváriť neutrálne...
Ale mnohým televíznym divákom neušlo, že pri uvítaní predstaviteľov štyroch pravicových politických strán, ktorí majú zostavovať vládu, ste im ledva podali ruku, dokonca ani poriadne na nich nepozreli...
- Veď som vám hovoril, že nie každého mám rovnako rád, ale čo som musel, to som urobil i keď, poviem vám pravdu, nerád.
A oslovili ste budúcu premiérku ako podpredsedníčku Smeru...
- Nejako sa mi na prvý pohľad nevybavilo, kto to vlastne je, hoci som ju už niekde videl. V tej chvíli som myslel asi na niečo iné, neviem, či na futbal či na čo, ale občas sa mi to stáva, ako keď som si splietol Lisabon s Libanonom. A teraz mám v hlave iba tie majstrovstvá, takže na politiku myslím len asi tak na dvadsaťpäť percent...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
