totiž odvolával Weissa po Paraguaji. Nie za výkon (ktorý bol žalostný), ale za známe extempore s novinárom, ktorému tréner vulgárne vynadal.
Po včerajšej sláve v Johannesburgu sa akoby svet otočil o 180 stupňov. Slováci nielenže porazili majstrov sveta v typickom dueli kto z koho, ale odohrali jeden z takpovediac klasických zápasov celého šampionátu, na aké sa zvykne spomínať ešte dlhé roky po tom, čo účastníci skvelého predstavenia aktívni ani nebudú. Pamätný pre nezaujatých, teda nielen slovenských fanúšikov, zostane triumf nad Talianmi síce nie kvalitou, ale zato kombináciou vyradenia jedného z najtradičnejších tímov MS, úradujúceho majstra sveta, a dramatickosťou priebehu, ktorý kulminoval a strhol aj komentátorov svetových médií do kvetnatých superlatívov. Z faktu, že urobili krajine skvelú reklamu, nič neuberá, že bomba, ktorá koluje planétou, nie je to, že Slováci postúpili, ale to, že vypadli Taliani. A ešte ako! "Azzuri" nedostali tri góly v jednom zápase na majstrovstvách sveta 40 rokov. Naposledy od Brazílie vo finále v Mexiku (1:4), a tesne predtým tri od Nemcov v semifinále (ale vyhrali 4:3). Až teraz, prišli Slováci, a bum. Tri. (A ešte Vittek, ktorý sa už ani nepamätá, kedy pred Južnou Afrikou naposledy trafil bránu.) Navyše, spôsob bol presvedčivý, aj komentáror BBC konštatoval "deserved victory in terms of overall play". A ten teda futbalu už len musí rozumieť, čo potvrdil aj vtipným postrehom, že "nadišiel čas, aby Taliani angažovali anglického trénera" (narážka na talianskeho trénera Angličanov).
Čo sa týka Lippiho, dá sa vcítiť do jeho zúfalého rozpoloženia, keď zlostný zdúchol v tuneli tak, že nepodal Weissovi ani ruku. Nedá sa to však ospravedlniť. Je to prešľap, akého sa veľkí tréneri (napr. Wenger) ale dopúšťajú, a Weissa v "druhý najkrajší deň jeho života" zrejme veľmi nemrzel. A nemrzí. To, čo by ho ale mrzieť malo i po talianskej satisfakcii, je jeho vlastný prístup k slovenským médiám. Je totálne jedno, do akej miery sú chlapci a dievčatá zo športových redakcií neprofesionálni, a do akej miery zámerne provokujú (to autor nevie posúdiť). Ani táto historická výhra nič nemení na skutočnosti, že pokorná komunikácia s médiami, extra desaťkrát zvlášť na takomto podujatí, je elementárna súčasť kaučovania na tejto úrovni. Kto neverí, nech si pozrie najväčšie hviezdy, ktoré päť minút po prehre v Lige majstrov úctivo stepujú pred kamerami, pripravené odpovedať na nabanálnejšie otázky, lebo inak ich opustia tí sponzori, ktorých značky tvoria v obraze to pozadie za nimi. To by si mali uvedomiť aj hráči, ktorí lojalitu k Weissovi demonštrovali bojkotom médií. Nie ste v Corgoň lige, vážení.
V hre, do ktorej dali dušu i umenie, boli aj chyby. Bez ohľadu na výsledok, ak výkon zopakujú proti Holandsku (len aby nevbehli do zbytočne vysokej prehry), definitívne prepíšu zlý dojem, ktorý zanechali vystupovaním trénera a vnútorným životom tímu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
