Suverénne zvíťazili na slovenskej Eurovízii, v tej medzinárodnej však neuspeli. Dôvodov je vraj viacero. Od nedostatku financií, zdiskreditovania až po osud, ktorý im výhru nepredurčil.

Si jedným z mála košických hudobných producentov, ktorých meno pozná takmer celé Slovensko. Skladba Horehronie ťa vyšvihla na vrchol. Takto pozitívne však zrejme nevyzerali tvoje hudobné začiatky, či áno?

- Ani nie :). Moja kariéra hudobného producenta sa začala niekedy v roku 1997. Mali sme kapelu, volali sme sa Extasy a mali sme zopár tanečných hitov typu Perinbaba, Ooh up! a iné. Vydali sme dva albumy, mal som vtedy 19 rokov... V roku 2000 sme s Mayom Hurajtom založili štúdio v Košiciach. Aranžovali sme a produkovali pesničky na regionálnej úrovni. Postupne prichádzali referencie. Začali sme robiť speváčku Bee Jane, Ingolu, Twiins, potom sme sa dostávali postupne do Bratislavy a v 2005 som urobil úspešného speváka Loba :) Ten oslovil masy, hoci myšlienkovo neurobil do hudobného sveta žiadnu ryhu, bol to skrátka spotrebný pop. Medzitým som spoznával Kristínu, s ktorou spolupracujem dodnes.

Potrebuje hudobný producent prejsť spevákmi, ktorí ryhu neurobia, aby došiel na speváka, ktorý ju urobí?

- Neviem, či tým musí prejsť každý producent, no bola to moja cesta. Na komerčných a menej úspešných projektoch som sa vypracoval a veľa vecí naučil. Mal som príjem, z ktorého som mohol fungovať, nabral som kontakty. Za žiadne z mojich vecí sa nehanbím a všetky mali pre mňa veľký význam. Každému z týchto umelcov som sa snažil dať zo seba maximum a svoju prácu som si robil dobre. Na každej jednej veci som sa učil nové technológie, aranžmá.. Teraz pracujem s Kamilom Peterajom a Kristínou a ten vývoj podľa mňa stále nekončí a neskončí ani v tomto živote.

Čo máš ako hudobný producent na starosti?

- Samotné piesne tak, ako ich počujeme v rádiu. Mám posledné slovo v tom, ako bude pieseň vyzerať. Príkladom je Horehronie - Kamil mi poslal text, Kristína ju naspievala, každý si do toho povedal svoje, niekedy sme sa aj pohádali. Informácií bolo kopec a bolo treba ich triediť. Nahrávka nesmela byť hustá, zbytočne prečačkaná. Jednoducho som ju urobil podľa môjho vkusu a vyšlo to. Okrem piesní mám na starosti aj manažérsku prácu, obvolávam rádiá, vybavujem koncerty, je to komplexný balík úloh, ktoré robím.

Ako si prišiel na to, že práve toto chceš robiť?

- Som vyštudovaný mechanik a elektronik spotrebnej elektroniky. Poslednýkrát som sa tomu venoval, keď som maturoval... Nerozumel som, prečo tam chodím, a prechádzal som len vďaka tomu, že som sa všetko učil naspamäť. Hudbou sa zaoberám už veľmi dlho. S otcom a bratom sme mali kapelu, hrali sme svadby a všetko to, čím si musí hudobník prejsť. Od 17 rokov som začal robiť vlastné piesne a vedel som, že toto chcem robiť. Hovoril som si: v tomto by som sa mohol uplatniť. Bol to kopec energie a chuti a hodiny strávené za kompom a viera v seba, že to zvládnem aj v podmienkach, ktoré na Slovensku vládnu. Lebo robiť hudobného producenta na Slovensku je kaskadérstvo. Ale prežijú len tí najlepší, je to ako v prírode.

Je ťažké odhadnúť, čo sa Slovákom páči? Ako zistíš, že pesnička má potenciál byť hitom?

- Neexistuje na to vzorec a nedá sa to predvídať.

Nedá sa predvídať ani tak, že popová pesnička má potenciál uspieť skôr ako napríklad metalová?

- Takto áno. Ja sa pohybujem v rovine popu a nad inými žánrami ani nerozmýšľam, čo neznamená, že by som ich neuznával. Čo sa týka štýlu hudby, dá sa to. No ostatné sa vykalkulovať nedá. Na prvý pohľad to vyzerá tak, že súčasná populárna hudba sa naplánovať dá. Dá, ale nie u nás. Všade vo svete to vedia namarketingovať, baby oblečú, chalanov najstajlujú, všetci sú milí, sexi, krásni modeli, dobre vyzerajú kostýmy, šou... U nás toto nefunguje - my potrebujeme v hudbe hĺbku a dušu.

To je dobré, nie?

- Je to dobré, že sme takí nároční. Na druhej strane je to pre producenta zlé. My musíme prinášať megahity, aby sme prežili. Príde Lady Gaga, urobí jeden prevratný hit a ďalej sa vezie už len na jednej vlne. Ja musím očariť každým singlom, lebo nároky sú vysoké a trh treba dobýjať. Nemáme ani taký rozpočet na klipy a na skladby ako Lady Gaga, my musíme teda zaujať textom, hĺbkou... To sú naše jediné silné zbrane. Ako Horehronie, ktoré pohltilo národ. Keď sme ho robili, báli sme sa, že ho slovenské rádiá neprijmú. Báli sme sa, že ho odpília poznámkou: ááá, to je taká ľudovka... Komerčné médiá sa na naše prekvapenie k tomuto singlu postavili veľmi dobre, čomu sme boli veľmi radi.

Horehronie síce zasiahlo národ, ale iba slovenský. V medzinárodnej Eurovízii neuspela aj napriek kvalitnému textu a originálnej melódii... V čom vidíš príčinu?

- Ťažko povedať, v čom bol problém. Niekto hovorí, že to bolo takto dopredu naplánované, že nás zle nasvietili a Kristína bola tmavá. Celé číslo nevyniklo. Niekto hovoril, že Kristína spievala falošne, strémovane.. Ja si myslím, že to celé bolo o tom, že nás tam zdiskreditovali. Šikovné mozgy vedia, ako zariadiť veľa vecí. Výsledok bol, že sme skončili predposlední. Ešte tri hodiny pred spustením semifinále sme však boli v rejtingoch na prvom a druhom mieste... Asi sme nemali predurčené to vyhrať. Ďalšia vec, ktorá mohla náš neúspech ovplyvniť, je finančná stránka. Kým iné krajiny tam chodievajú dlhé roky, my sme tam boli tretíkrát. Nemáme na túto súťaž také finančné možnosti a rozpočty ako iní. Ťažko môžeme mútiť vodu, keď si to naša krajina nezoberie za svoje ako reprezentáciu a ministerstvo kultúry na to nevyčlení nejaký badžet.

Čo konkrétne ovplyvnil nedostatok financií?

- Boli sme v hoteli, ktorý bol tesne vedľa hlavného hotela, kde boli ubytované všetky delegácie. Kristína tam mohla robiť rozhovory pre celosvetové televízie a robiť Slovensku dobrú reklamu. Ale boli sme inde a o mnohých veciach, čo sa diali v centrále, sme ani nevedeli. Nemecká výprava mala 260 členov, my 19... To sú veci, ktoré ľudia nevideli.

Odniesol si si z Osla aj niečo pozitívne? :)

- Ale jasné :). Scénu, ktorá tam bola, vidí človek možno len raz za život... Bol to futbalový štadión, ktorý bol zakrytý a strop bol posiaty elektronikou a osvetlením. Všetko išlo na minútu presne, za hodinu sme museli stihnúť skúšky, tlačovku, všetko. Mesto bolo krásne, ľudia skvelí, cítili sme sa dobre.

Bola Kristína veľmi sklamaná?

- Prirodzene, bola sklamaná, ako aj my. Naivne sme si mysleli, že tie prieskumy a referencie nás posunú do finále. Namakali sme sa na prípravách, všetko sme si riešili sami a nakoniec sme v tom semifinále skončili... Ale neprežívame to dlhodobo, povedali sme si, že sme sa zviditeľnili, a to je fajn. Povedali sme si, že nič nekončí len tak, stále to má nejaké pokračovanie. Keď tá pieseň má ešte čo zanechať, cestičky si nájde.

Pohlo sa niečo v súvislosti so žalobou, ktorú ste mali podať na tých, ktorí vás obvinili z ukradnutia melódie Horehronia?

- Myšlienka žalovať sa vyskytla, no nechal som si ju uležať v hlave a žalobu som nepodal. Nebudem sa k tejto veci nejako vyjadrovať, momentálne ma to skôr nezaujíma, ako zaujíma. Svojím spôsobom sa na to nejako zabudlo, no ak niekto niečo proti tejto skladbe vytiahne, som ochotný ísť na súd. Niekto chcel zneužiť noviny a médiá na to, aby nás na slovenskej Eurovízii zdiskreditoval.

Kto?

- Sú to stále tí istí ľudia. Ich obvinenia však neplnia úlohu, akú si asi predstavovali. Niektorí autori by reagovali prudko, ale v tom zhone, ktorý vtedy bol, som tomu neprikladal vážnosť. Vadilo mi to však.

Čo hovorí tvoj otec - muzikant na úspech, ktorý sa ti konečne podaril?

- Otec ma po tejto pesničke asi po prvýkrát pochválil za celý čas mojej kariéry :). Vždy mal k mojim pesničkám nejaké pripomienky, a keď som mu pustil Horehronie, povedal váu... Až mi to bolo divné :). Rodičia pocítili, že to, čo do nás s bratom vložili, má konečne výsledky.

Brat Marián je tvojím kolegom a zároveň Kristíniným partnerom. Je dobré takto krížiť rodinné väzby v práci?

- Je to super. S bratom spolu vychádzame, aj keď sme diametrálne odlišné povahy. Ale pre projekt sa vieme nadchnúť. Dôverujeme si. To, že môj brat chodí s Kristínou, je také milé prepojenie - dalo by sa povedať, že máme rodinný podnik :).

Čo ťa čaká v najbližších dňoch?

- Pripravujeme s Kristínou druhý album, hráme sa, riešime fotky, nejaké festivaly, singel, ktorý vyjde koncom septembra. Teším sa.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.