Napríklad havária ropnej plošiny Deepwater Horizon spoločnosti BP, ktorá spôsobila najväčšiu ekologickú katastrofu v dejinách USA, ma primäla k napísaniu state o vrtných plošinách. Oveľa príjemnejšia a sympatickejšia udalosť ma viedla k spontánnemu nápadu predstaviť stavbu, ktorá s touto udalosťou súvisí. Tou udalosťou bola svadba švédskej korunnej princeznej Victorie a Daniela Westlinga, ktorá sa konala minulú sobotu.
Nemá urodzený pôvod
Na úvod možno snáď povedať toľko, že uzavretiu spomenutého manželského zväzku švédsky kráľovský pár pomerne dlho neprial, pretože pán Westling má občiansky a nie urodzený pôvod. Švédskemu kráľovi ale slúži ku cti, že napokon dal tomuto zväzku svoje požehnanie (a z pána Westlinga sa hneď po svadbe stal princ, vojvoda z Västergötlandu. Možno by sme mali pri tejto príležitosti predstaviť v našom seriáli Kráľovský palác v Štokholme, z balkóna ktorého novomanželia pozdravovali davy ľudí, ktorí ich prišli pozdraviť.
Málo informácií
O tomto paláci, ktorý je oficiálnou rezidenciou švédskeho vládcu, je však v literatúre podstatne menej informácií než o paláci Drottningholm. Tento palác či zámok, jeden z desiatich švédskych kráľovských palácov, je privátnou rezidenciou švédskej kráľovskej rodiny. O historickej hodnote tohto zámku svedčí to, že – na rozdiel od Kráľovského paláca – bol (spolu s Čínskym pavilónom a okolitým parkom) v roku 1991 zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Inšpirovaný zámkom vo Versailles
Zámok Drottningholm leží na ostrovčeku jazierka v blízkosti Štokholmu a je pravdepodobne najlepším príkladom severoeurópskej kráľovskej rezidencie z 18. storočia, inšpirovanej známym francúzskym zámkom vo Versailles. Názov Drottningholm, doslova kráľovnin ostrovček, pochádza zo 16. storočia, keď švédsky kráľ Ján III. dal v roku 1580 postaviť pre svoju manželku, kráľovnú Katarínu Jagelonskú, kamenný palác. Už predtým však na tomto mieste stál kráľovský zámoček, nazvaný Torvesund.
Vyhorel do základov
V roku 1661 kúpila zámok kráľovná vdova Hedviga Eleonóra, ale 30. decembra uvedeného roku zámok vyhorel do základov. Na prebudovanie zámku najala Hedviga známeho švédskeho architekta Nicodema Tessina staršieho. Práce na rekonštrukcii zámku podľa talianskych a francúzskych vzorov začali v roku 1662. Keď už bol zámok temer dokončený, Nicodemus v roku 1681 zomrel. Dkončovacie práce potom viedol jeho syn Tessin mladší. Počas obdobia rekonštrukcie bola Hedviga až do roku 1672 hlavou protektorátu pre ešte nedospelého kráľa Karola XI. Počas panovania Karola XI. a Karola XII. bol kráľovský dvor často prítomný v paláci.
Zámok ako svadobný dar
V roku 1744 dostala zámok Louisa Ulrika Pruská, a to pri príležitosti jej sobáša s Adolfom Frederikom, ktorý sa v roku 1751 stal švédskym kráľom. Počas Louisinho vlastníctva zámku bol jeho interiér prerobený v pompéznom francúzskom rokokovom štýle. V roku 1746 bola dokončená kráľovská kaplnka. Na žiadosť Louisy bolo postavené veľké divadlo so 400 miestami, ktoré bolo dokončené v roku 1766. Strojové zariadenie javiska, ktoré navrhol Talian Doanto Stopani, sa zachovalo do dnešných dní. Pri rekonštrukcii, ktorá sa začala roku 1920 pod vedením divadelnej historičky Agne Beijerovej, bolo divadlo vybavené elektrickým osvetlením. V tomto divadle sa každé leto konajú známe operné slávnosti.
Predala ho štátu
V roku 1777 Louisa predala zámok švédskemu štátu. Počas štátneho vlastníctva býval v zámku kráľ Gustav III, Louisin syn. Zámok zažíval v období jeho vlády svoje veľké dni a slúžil ako letná rezidencia, v ktorej prebiehali dvorné ceremoniály. Už sporadickejšie využívali zámok králi Gustav IV. Adolf (panoval v rokoch 1792-1809) a Karol XIII. (1809-1818). Po väčšinu 19. storočia bol už zámok kráľovskými dvormi viac či menej ignorovaný a začal upadať.
Kráľ ho opustil
Počas vlády Karola XIV. Jána (vládol v rokoch 1818 až 1844) bol už zámok celkom opustený, pretože kráľ ho považoval za symbol starej dynastie. Budovy boli prírodnými živlami poškodené a inventár bol odvezený alebo predaný na dražbách. Je zaujímavé, že práve v tejto dobe bol zámok zrejme po prvý raz sprístupnený verejnosti – v roku 1819 sa spomína prehliadková túra. Zámocký park sa už využíval aj na pikniky.
Zachránil ho pred zničením
Až kráľ Oscar I. opäť prejavil záujem o zámok a opravami v roku 1846 zabránil jeho úplnému zničeniu. Konali sa tam verejné oslavy, napríklad prijatie panškandinávskych študentov v roku 1856. V roku 1858 sa v zámku narodil budúci kráľ Gustav V. Kráľ Karol XV. neprejavoval o zámok záujem a ani ho nevyužíval. Králi Oscar I. a Oscar II. boli kritizovaní za to, že zámok modernizovali a prispôsobovali ho vkusu doby namiesto toho, aby ho reštaurovali do pôvodného stavu. Až za vlády Gustava V. bol zámok a jeho okolie rekonštruované do podoby z 18. storočia.
Rekonštrukcia do pôvodnej podoby
V roku 1907 sa začala veľká, štyri roky trvajúca rekonštrukcia zámku do pôvodnej podoby, po ktorej začal dvor palác opäť pravidelne využívať. Počas tejto rekonštrukcie bola do zámku a zavedená elektrina a boli modernizované vodovodné a kanalizačné rozvody. Vymenená bola aj strecha zámku. Okolo roku 1977 sa začala 20-ročná rekonštrukcia zámku, počas ktorej boli zreštaurované a prestavané mnohé jeho časti. Veľa pozornosti sa venovalo najmä knižnici a tzv. národnej sále. V zámku bol inštalovaný aj protipožiarny systém.
Obnova vonkajšej fasády
V roku 1997 sa začali práce na čistení a obnovovaní vonkajších stien zámku. Tieto práce boli dokončené v roku 2002. Spomedzi miestností zámku možno spomenúť napríklad kráľovskú spálňu v barokovom slohu, v ktorej kráľovná Hedviga Eleonóra (napodobňujúc zvyky na francúzskom dvore) dávala ranné audiencie. Túto spálňu dokončili poprední švédski umelci a remeselníci v roku 1683, po 15 rokoch práce. Predsieň kráľovskej spálne je ozdobená štukami od Giovanniho a Carla Caroveovcov a stropnými maľbami od Johana Sylvia.
Knižnica kráľovnej
Súčasťou zámku je aj knižnica kráľovnej Louisy Ulriky, ktorá má zdôrazňovať vplyv tejto kráľovnej na švédsku vedu a umenie v 18. storočí. V areáli zámku stojí aj Čínsky pavilón, ktorý bol postavený v 60. rokoch 18. storočia. Tento pavilón nahrádza menšiu stavbu, ktorú dostala kráľovná Louisa Ulrika v roku 1753 k svojim 33. narodeninám. Súčasťou zámockého areálu sú aj dve záhrady. Prvou z nich je baroková záhrada, ktorej najstaršia časť bola vytvorená koncom 17. storočia.
Zdobia ho antické sochy
Táto záhrada je vyzdobená sochami, ktoré vytvoril Adrian de Vries. Na sever od barokovej záhrady leží anglická záhrada, ktorá vznikla z iniciatívy kráľa Gustava III. V tejto záhrade sú dve jazierka, vodné kanály s mostmi a aleje so stromami. Park je zdobený antickými mramorovými sochami, ktorých väčšinu kúpil Gustav III. v Taliansku. Mimochodom, minulotýždňová svadba Victorie a Daniela bola vôbec prvou svadbou ženskej následníčky trónu v doterajšej histórii švédskej monarchie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
