Po práci na vojenských základniach Marylandskej univerzity zakotvila v Belgicku, kde našla samu seba, obrátila svoj život naruby a začala sa venovať už len tomu, čo vždy milovala - hudbe.
KOŠICE. Sympatická divožienka aktuálne žije v Bruseli, no sem-tam si odbehne odohrať koncert do rodných Košíc. S hudobnými priateľmi tu pracuje na svojom debutovom albume Lessons to be Human, ktorý by mal vyjsť na jeseň.
Do sveta odišla za manželom
Jej spevácke začiatky siahajú do detstva, keďže, ako sama tvrdí, spievala už z kočíka.
"Spievať som začala, keď som mala dva roky. Na klavíri som sa naučila hrať, keď som mala osem, a vlastné skladby som si začala písať ako pätnásťročná. V roku 2001 som nahrala aj vlastné demo, ktorých bolo neskôr viac. V rovnakom čase som uspela na známej pesničkovej súťaži U. S. Steel Talent Night so skladbou Down By the Wather," začína svoj príbeh Petra.
Po úspechu na súťaži, ktorá mohla odštartovať jej hudobnú kariéru, však zo Slovenska odišla.
"Vydala som sa a šla som za prácou môjho manžela. Je univerzitný profesor a jeho zamestnancom bola University of Maryland, ktorá spolupracovala s americkou armádou. V rôznych kútoch sveta majú vojenské základne, na ktorých sme pôsobili. On ako učiteľ a ja ako administratívna pracovníčka. Tá práca ma vôbec nezaujímala, no robila som ju, lebo som v podstate nemala na výber. Vo svojom vnútri som však vždy vedela, že raz sa to skončí a ja budem robiť to, po čom som vždy túžila - hudbu," hovorí zasnene.
V Kuvajte nevedeli, čo bude
Práca, o ktorej hudobne nadaná východniarka hovorí, mala vskutku netradičný nádych. Marylandská univerzita posielala ju a jej manžela do rôznych kútov sveta, aby tam bývali a vyučovali vojakov vo vojenských základniach. Pocestovali tak do Nemecka, Belgicka, Grécka, Holandska, ale aj Kuvajtu. Práve z tohto vojnového miesta má Petra veľa zvláštnych zážitkov. S manželom bývali priamo na vojenskej základni, ktorá bola obklopená neuveriteľným množstvom ochrankárov.
"Bývali sme v hangári, ktorý bol prerobený na bunky 3 x 3 metre, bez okien a so strašne chladnou klimatizáciou. Bila som sa s vojakmi vedľa, ako nastavíme termometer, vnútri bolo totiž 19 stupňov a vonku 50. Bola som neustále chorá. Bolo tam toľko tankov, koľko som ešte v živote nevidela a dúfam, že už ani neuvidím. Všetky sa pripravovali na inváziu... Spoznala som tam ľudí, ktorí do armády vstúpili kvôli výhodám, nie kvôli tomu, že by mali chuť niekoho zabíjať. Realita bola taká, že nám hovorili: Sledujte CNN, aby ste vedeli, čo sa s vami stane," šokuje Košičanka.
Klavír si do základne prepašovala
Za múrmi základne nebolo nič, len púšť. "Neboli tam žiadne kultúrne či historické pamiatky, lebo oni tam žili ako Beduíni. Mali postavené stany, okolo ktorých mali ploty z pneumatík. Strávili sme tam dva mesiace, ale zdalo sa mi to ako dva roky..." hovorí vyštudovaná odborníčka na anglistiku a amerikanistiku.
Na Kuvajt však nespomína len v zlom. V uzavretom priestore vraj boli zadarmo hot-dogy, hamburgery, no, bohužiaľ, žiadne pivo.
"Nevyzeralo to tam až tak zle. Bola tam jedna nenormálna telocvičňa, kde som chodila každý deň a bola som vymakaná ako fitneska. Bola tam telka s milión kanálmi a mini shoping center. No aj napriek týmto výhodám to bol hardcore. Predstavte si, že ráno vstanete, vyjdete von a prvý pohľad vám padne na vojakov, ktorí si čistia samopaly..." hovorí hudobníčka.
Tá si aj do tejto základne priniesla so sebou nevyhnutný klavír, bez ktorého sa nepohne. Pri ňom si po večeroch sedávala a skladala pesničky.
"Povedala som, že bez klavíra nejdem nikam. Mala som s tým aj opletačky, lebo keď som prechádzala hranicami so synťákom, prezerali mi mikrofón, či v ňom niečo nepašujem," spomína teraz už s úsmevom na nepríjemnú príhodu.
Nasledovala svoje vnútro
Po dvoch mesiacoch v Kuvajte ich americká univerzita presunula do Grécka a neskôr do Belgicka, kde žije Petra Jordan dodnes. Založila si tam vlastné nahrávacie štúdio, po rozchode s manželom nechala administratívnu prácu a dnes sa venuje už len hudbe. Koncertuje v Belgicku, občas v Holandsku, a keď sa jej zacnie, priletí aj za rodinou na Slovensko.
"Ja viem, že viem robiť veľa vecí, ale robiť hudbu je pre mňa ako dýchať vzduch. Napísať skladbu mi príde ako najprirodzenejšia vec na svete. Myslím si, že keď človek počúva svoje vnútro a keď v ňom pocíti, že ho niečo strašne zaujíma, mal by za tým ísť. Je to cieľ, v ktorom bude najlepší. Riadim sa jedným príslovím: Follow your bliss - nasleduj svoju radosť. Keď človek pocíti neskutočnú radosť z nejakej aktivity, mal by ju vykonávať celý život. Keď sa človek zariadi tak, že žije pocitom, v ktorom je doma, vždy to prináša výborné výsledky. Ja mám 34 rokov, muziku som túžila robiť už od pätnástich. Nie vždy bolo ľahko, doteraz som sa prebojovávala a predierala som sa ako cez džungľu. Ale už vidím, že to prináša svoje ovocie," teší sa plavovláska, ktorej už čoskoro vyjde prvý album. Ten bude vraj veľmi optimistický.
"Kedysi som písala smutnejšie piesne, ale môj nový album bude povznášajúci a hravý. Predovšetkým optimistický. Mám teraz obdobie, keď som vnútorne veľmi šťastná a spokojná. Moje piesne vychádzajú práve z tohto vnútra. Stále tvrdím, že pesničky sú pre umelca ako matra, spieva si ich stále a dookola. Keď si budem dookola spievať depresívnu skladbu, tak mi to nepomôže. Verím tomu, že si myšlienkami ovplyvňujeme život. Budha povedal, že sme výsledkom toho, čo sme si celý život mysleli. Preto som si povedala, že si budem písať skladby také, ako chcem, aby sa mi život vyvíjal," zakončila.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
