nerov", neudrie späť ako sebanapĺňajúce sa proroctvo. Niežeby bol prestup Radičovej dnes v balíku povedzme piatich najpravdepodobnejších scenárov, ale život je strakatý a táto volebná perióda skrýva v sebe krízový potenciál minimálne rovnaký, ako dve predošlé. S dôrazom na to "minimálne"...
Debata na témy, že po včerajšku je Dzurinda skôr bližšie vlády, než mimo nej (čo vyzeralo bližšie pravde predvčerom), nemá význam. Podstatné sú tie úniky, nie ich vzťah k realite, ktorá mení skupenstvá aj preto, že sami architekti koalície zápasia i vnútri strán, a ako vyplýva napr. z príbehu pozície podpredsedu pre menšiny a ľudské práva, stále celkom dobre nevedia, čo chcú. Fakt je ten, že menšinový podpredseda vlády ako taký je česko-slovenská kuriozita, ktorá vznikla tak, že keď delili prvú federálnu vládu, tak bolo potrebné ešte vymyslieť "rezort" pre Jozefa Mikloška z KDH, aby sedeli počty... Ak zoberú odvahu tú trafiku, kde si písali životopisy Csáky či Čaplovič, zrušiť a nedajú to ako politickú rentu napr. László Nagyovi z Most-u, tak urobia dobrý skutok, s ktorým sa veľmi ani nerátalo.
Je záhadou, na čo je ministerstvo hospodárstva.."
Inak nič moc. Keby šetreniu a racionalizácii štátu nenadradzovali osobné ambície lídrov, odstrihli by či pozlučovali pokojne aj päť rezortov. Je naprostou záhadou, na čo je ministerstvo hospodárstva. Kultúra sa plánovala zlúčiť (zrušiť) už pred ôsmimi rokmi a čo sa týka pôdohospodárstva, všetky kompetencie sú v Bruseli... Aspoňže Fico sa v záchvate mediálnej simulácie úspornosti nechal tak strhnúť, že zrušil rezort výstavby. Treba veriť, že štvorkoalícia ho neobnoví len preto, že jej nevychádzajú počty... Spústa väčších štátov funguje (a lepšie ako SR, napr. Švajčiarsko, Rakúsko), s menšími vládami. Orbán si teraz nechal len osem rezortov.
Dôležité je to práve teraz pripomínať preto, lebo programové tézy sú jediný príhodný čas, aby sa čosi robilo (aj) s ústrednou štátnou správou. Naozaj. O pol roka či dva, až sa dostaví ďalšia a už rezolútna vlna príkazov na šetrenie (čo je trikrát väčšmi pravdepodobné ako nie) už budeme len počúvať reči Mikloša, že na kompetenčný zákon (či ako sa to volá) sa dá siahať veru iba na začiatku volebného obdobia. Pravidlom pritom je, že doslova pre všetky vlády, ktoré nastupujú v tejto kríze, sú hlboké rezy na štáte (alebo hlboko sa tváriace, O.K.) dnes povinná jazda. Zatiaľ je pravda, že ako prirodzení "protinožci" Fica a dediči reforiem 2002-2006 sa nová garnitúra teší dôvere zahraničia, trhov i mienkotvorby doma. V tom zmysle, že prichádza vláda úsporná a konsolidačná. Fajn. Nechcime sa dožiť, čo nastane, až začne život vyplavovať na povrch, že celkom to neplatí a popri zopár pokusoch, ktoré sú fiškálne väčšmi hazardné ako neutrálne, sú zástancami teórie, že sekeru po Ficovi pomaly vymažú obyvateľsky komfortné kroky a plány strednodobej konsolidácie. Presne to je stratégia, ktorú im zanecháva Ján Počiatek. Donedávna ju volali, že "grécka cesta".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
