To, že zoznam ministrov novej vlády sa tvári byť fakticky hotový a koluje Slovenskom, je jedno zo zlých znamení po tom, čo bolo vyhlásené informačné embargo. Nejde len o indiskréciu ako nekultúrny zlozvyk. Možno sa dožijeme prekvapení ešte aj proti zverejneným menoslovom. Keďže ale z prsta vycucané nie sú, je to najmä signál, že viac ako na valy (napr. európske stabilizačné) myslia v koalícii na válovy. A to je veľmi zle. Tam, kde sa nejaká strana nepripravuje na vládnutie roky systémom tzv. tieňového kabinetu, a vznikajú nečakané koalície, pravidlom skôr je, že personálie sa držia pod pečaťou a lezú von naozaj ako posledné. Napr. v Česku, kde majú čistý náskok štrnásť dní, je všetko mimo (takmer) tutovky, že ministrom zahraničia bude Schwarzenberg, stále predmetom záhady. Rýchle nominácie na rezorty síce nič nedokazujú, ale nechávajú tušiť, že najhlavnejšou prioritou ľudí, ktorí nám pripravujú budúcnosť, nie sú programové tézy.
Skutočnosť, že Dzurindovi sa post šéfa diplomacie akoby vzďaľoval (ak ho vôbec chcel), môže byť dobrou, ale i horšou správou. Predstava, že minister je straníckym nadriadeným premiéra, resp. že predseda strany je vo vláde podriadeným svojho vlastného podpredsedu, je azda dosť absurdná ešte i na Slovensku, aby sa chytila. Scenár, že expremiér zostane mimo vlády a zároveň šéfom SDKÚ, však môže vypáliť aj horšie, keďže postavenie mimo zásadných rozhodnutí by zvádzalo Dzurindu k vytváraniu paralelného mocenského centra. S Radičovou na poste premiéra čelia regióny a rôzne štruktúry SDKÚ hrozbe, že budú „vyhladované" a ich očakávania, vkladané do vládnutia, sa nenaplnia. Elegantné „čisté riešenie", aké si dovolila česká ODS s Topolánkom (a aké sme odporúčali na jar), je v prostredí SDKÚ dnes zrejme ešte nemysliteľné. Resp. možné len po postupnom posilnení sa Radičovej, čo vyplynie z funkcie, avšak musí zrieť aspoň rok. V žiadnom prípade ale nevidieť, že by mala snahu o budovanie vlastnej politiky a tváre.
Nie je teda jasné, či by nebol predsa len „zdravší", napriek absurdite deja, Dzurinda vo vláde... Iste, nezmyselné halucinácie politológov, akože „Radičová možno zostane v predizbe koaličnej rady", alebo „v pozícii akejsi úradníčky na administrovanie vládnej agendy", sa nemôžu naplniť ani na Slovensku, avšak takejto schizme, aká klíči v SDKÚ, sa vyhýbajú všetky normálne strany. (Je tragické, že ľudia, ktorí prednášajú o politike, nevedia domyslieť, akú obrovskú moc dáva funkcia premiéra.) Iná vec by ešte bola, čo by symbol Dzurindu urobil s „novou etikou" či „étosom protikorupčnosti" nastupujúcej garnitúry.
Nielen „obyčajní ľudia" (a už vôbec nie OKS, čo je to najčitateľnejšie v celom parlamente), sú mínou v tejto konštelácii. Aj SDKÚ, ak neštandardizuje pomery. A „podceňovať" sa nesmie ani KDH, o ktorého dušu sa bude MeFICOfeles pokúšať v každom momente, keď niečo zaškrípe. No. Dalo by sa tešiť na celkom zábavné a zaujímavé štyri roky, keby len svet naokolo nepadal na hubu...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
