Naši vo výške Skalnatého plesa

Marián Špacai|18. jún 2010 o 00:00

Slovenskí futbalisti stúpajú do výšky. Zatiaľ nie výkonmi, lebo ten proti Novému Zélandu špičkový nebol. Kým úvodné stretnutie odohrali necelých 1 200 metrov nad morom, na tretí nastúpia skoro o šesťsto metrov vyššie. Takmer na úrovni nášho Skalnatého ple

sa. Môže takáto nadmorská výška narobiť hráčom problémy?

KOŠICE. Prvý duel proti Novozélanďanom sa hral v Rustenburgu, ktoré leží 1 174 m nad morom. Na nedeľňajšie stretnutie proti Paraguaju sa presunú do Bloemfonteine (1 403 n. m.) a záverečný zápas proti Talianom odohrajú v Johannesburgu ležiacom dokonca 1 722 n. m. Svoj základný tábor, odkiaľ cestujú iba na zápasy, majú rozložený v Pretórii, ktorá je vo výške 1 271 n. m.

Mali by to zvládnuť

V našich končinách nemáme so súťažným futbalom v takých výškach skúsenosti. Do Tatier síce mužstvá chodievajú, ale iba na sústredenia. Objavili sa špekulácie, či to môže ovplyvniť výkon, priniesť ťažkosti s dýchaním. "Nadmorská výška 1 700 metrov nie je problém, najmä ak tam družstvá už nejaký čas sú a aklimatizovali sa. Vo vysokých polohách klesá parciálny tlak kyslíka vo vdychovanom vzduchu. Samozrejme, kyslík je spúšťacím mechanizmom svalovej práce. Vo výškach nad 2 000 metrov preto môžu byť už problémy také, aby ovplyvnili výkon," uviedol dlhoročný lekár košických futbalistov Ján Michalko, ktorý má bohaté skúsenosti aj z pôsobenia pri československých reprezentačných výberoch.

V Juhoafrickej republike je to teda v "norme" - pod 2 000 metrov. "Dobre trénovaný hráč by to mal zvládnuť bez ťažkostí. Môže sa objaviť dýchavičnosť, ťažšie dýchanie, ale nič vážnejšie. Keď som bol s národným mužstvom v Mexiku, tam hráči mali pocit, že im ide roztrhnúť pľúca, to však boli vyššie nadmorské výšky."

Nesťažoval sa

V Mexiku sa odohrali aj olympijské hry v roku 1968. Hlavné mesto Mexico City leží až 2 240 metrov nad morom. V drese Československa si tam zahral aj Košičan Jaroslav Boroš. Vynikajúci útočník napriek redšiemu vzduchu výraznejšie problémy s dýchaním nepociťoval. "Boli chlapci, čo sa sťažovali. Spoluhráčovi Bartovičovi dokonca museli dávať kyslík z trubičky. Pri rozcvičke bol totiž na odpadnutie, kolaboval. V kabíne sme tie kyslíkové trubičky mali všetci, v prípade potreby sme ich mohli použiť. V zápasoch to však nik nepotreboval. Samozrejme, každému sa dýchalo ťažšie, ale mne nie až tak. Zrejme to závisí od konkrétneho človeka," zaspomínal si J. Boroš, bývalé nezabudnuteľné krídlo VSS.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Naši vo výške Skalnatého plesa