sa. Môže takáto nadmorská výška narobiť hráčom problémy?
KOŠICE. Prvý duel proti Novozélanďanom sa hral v Rustenburgu, ktoré leží 1 174 m nad morom. Na nedeľňajšie stretnutie proti Paraguaju sa presunú do Bloemfonteine (1 403 n. m.) a záverečný zápas proti Talianom odohrajú v Johannesburgu ležiacom dokonca 1 722 n. m. Svoj základný tábor, odkiaľ cestujú iba na zápasy, majú rozložený v Pretórii, ktorá je vo výške 1 271 n. m.
Mali by to zvládnuť
V našich končinách nemáme so súťažným futbalom v takých výškach skúsenosti. Do Tatier síce mužstvá chodievajú, ale iba na sústredenia. Objavili sa špekulácie, či to môže ovplyvniť výkon, priniesť ťažkosti s dýchaním. "Nadmorská výška 1 700 metrov nie je problém, najmä ak tam družstvá už nejaký čas sú a aklimatizovali sa. Vo vysokých polohách klesá parciálny tlak kyslíka vo vdychovanom vzduchu. Samozrejme, kyslík je spúšťacím mechanizmom svalovej práce. Vo výškach nad 2 000 metrov preto môžu byť už problémy také, aby ovplyvnili výkon," uviedol dlhoročný lekár košických futbalistov Ján Michalko, ktorý má bohaté skúsenosti aj z pôsobenia pri československých reprezentačných výberoch.
V Juhoafrickej republike je to teda v "norme" - pod 2 000 metrov. "Dobre trénovaný hráč by to mal zvládnuť bez ťažkostí. Môže sa objaviť dýchavičnosť, ťažšie dýchanie, ale nič vážnejšie. Keď som bol s národným mužstvom v Mexiku, tam hráči mali pocit, že im ide roztrhnúť pľúca, to však boli vyššie nadmorské výšky."
Nesťažoval sa
V Mexiku sa odohrali aj olympijské hry v roku 1968. Hlavné mesto Mexico City leží až 2 240 metrov nad morom. V drese Československa si tam zahral aj Košičan Jaroslav Boroš. Vynikajúci útočník napriek redšiemu vzduchu výraznejšie problémy s dýchaním nepociťoval. "Boli chlapci, čo sa sťažovali. Spoluhráčovi Bartovičovi dokonca museli dávať kyslík z trubičky. Pri rozcvičke bol totiž na odpadnutie, kolaboval. V kabíne sme tie kyslíkové trubičky mali všetci, v prípade potreby sme ich mohli použiť. V zápasoch to však nik nepotreboval. Samozrejme, každému sa dýchalo ťažšie, ale mne nie až tak. Zrejme to závisí od konkrétneho človeka," zaspomínal si J. Boroš, bývalé nezabudnuteľné krídlo VSS.