Desiatky zničených domov, škody za milióny eur, takmer dvesto ľudí bez strechy nad hlavou, plač, zúfalstvo, beznádej. Taký je výsledok zosuvov pôdy v obci Nižná Myšľa (okres Košice-okolie) po nedávnych masívnych povodniach. "Bezdomovcom" sa stal aj Karol Glajc, ktorý tri a pol roka pracoval v Anglicku, aby s manželkou Teréziou a tromi deťmi mohli konečne bývať vo vlastnom dome.
O príbytok, ktorý budoval päť rokov, prišiel za pár minút, týždeň pred jeho kolaudáciou.
O hrozbe vedeli už pred 20 rokmi
Karol má 33 rokov, v zahraničí drel ako zvárač aj dvanásť hodín denne, len aby si mohol vybudovať rodinné hniezdočko. Potom však prišla tá osudná noc pred tromi týždňami, keď jeho dlhoročná snaha v jednom hroznom okamihu vyšla nazmar.
"V Anglicku som sa snažil ťahať v práci, ako sa dalo, chcel som zarobiť čo najviac peňazí a vrátiť sa domov čo najskôr," povedal nám Karol, ktorého sme zastihli pri rozoberaní strechy domu s totálne popraskanými múrmi. Pomáhali mu kamaráti, medzi nimi aj miestny kňaz Stanislav Jancusko. Keď Karol na chvíľu zbehol ku nám na cestu, medzi prvými jeho vetami bola i tá, ako veľmi sa na nový domov tešili nielen s manželkou, ale aj 11-ročným synom Kristiánkom, 8-ročnou Klaudiou a 14-mesačnou Sofiou.
"S Terkou sme mali na začiatok každý po 250 000 korún zo stavebného sporenia, starká nám dala pozemok. Statik mi vtedy povedal, choď so základmi domu čo najviac do zeme, aby sa ti nezosunul dom. A teraz pri tých povodniach a zosuvoch zeminy sa stal pravý opak. Keď hlina zo svahu začala tlačiť na základy, dom vytočilo na opačnú stranu. Pri slabších základoch by môj dom určite doslova sfúklo ako domček z kariet. Ukázalo sa, že dom som spravil fakt poctivo, na bomby, ale ani to nepomohlo. Nedávno bola na obecnom úrade porada, vytiahli tam papier, podľa ktorého už pred 20 rokmi bola táto zóna ohrozená zosuvmi. Papier sa však neskôr stratil, akýmsi zázrakom sa objavil až teraz. Už vtedy pred rokmi asi nebolo všetko s kostolným poriadkom, nuž, neviem."
Po ceste utekali metrové kuny
Tragické chvíle sa mladému mužovi zapísali do pamäti pravdepodobne na celý život. Čo sa týka jeho zničeného majetku, všetko sa začalo v noci zo soboty na nedeľu, okolo pol druhej. Ale už predošlý deň naznačoval, že sa na N. Myšľu blíži nejaká pohroma. Najprv sa zosunula časť kopca pri miestnom kostole, zosunuli sa trochu schody vedúce ku chrámu, popraskalo vodovodné potrubie, vybuchol plyn.
"Prišiel som z roboty domov a manželka vraví, vraj nemôže otvoriť balkónové dvere," začal spomínať na najhoršiu noc svojho života K. Glajc. "Hasiči, ktorí prišli do obce, mi povedali, že rúru v zemi pri otrasoch posunulo o asi desať centimetrov. Nevyzeralo to dobre, tak som deti poslal ku svokre, žene vravím, Terka, asi nám spadne dom. Ona na to, či som normálny. Kamarát statik mi raz poradil, ako sa dá zistiť, či je podlaha domu v rovnováhe. Večer som preto začal kotúľať po izbe loptu, ona sa mi stále vracala späť. Takisto aj vtedy, keď som ju zakotúľal z opačnej strany. Bolo evidentné, že sa nám naklonil dom, v noci som tam preto ostal spať sám, aj to oblečený. Všetky dvere boli otvorené, keby sa totiž pri otrasoch zatvorené vzpriečili, bolo by so mnou zle. Zobudilo ma to, ako strelila bránka pri dome pod kostolom, o čosi neskôr zábradlie. Posvietil som si baterkou na steny a videl, že všetko praská. Vybehol som z domu a videl, ako po ceste utekajú snáď metrové kuny, ktoré žijú v okolí obce a jeden potkan. Všetky psy v dedine štekali ako divé. Predstavte si tichú noc, bežíte preč z domu, psy brešú a z každej strany počujete, ako všetko praská. Spadol nejaký plech, rinčali sklá."
Najťažšie to znáša malá Sofi
Karolove prvé kroky viedli do domu svokrovcov, aby zistil, či sú tam všetci v poriadku, jeho prvé slová boli, že je všetkému koniec. Keď utekal ku svokrovi, asfaltová cesta bola ešte rovná, pri spiatočnej ceste videl, že sa vlní ako lietajúci koberec. So susedmi a neskôr i policajtami behali od domu k domu, kričali na ľudí, aby utekali preč, ratovali si holé životy.
Foto k článku: Judita Čermáková
"Moja manželka je tvrdohlavejšia ako ja, ale je to vynikajúca žena, v živote sme sa nepohádali," odpovedal na našu otázku, ako to celé prežíva ona a deti, Karol. "Nikdy nedávala svoje zlé pocity najavo pred deťmi. Najhoršie to znáša malá Sofika. Kým predtým spávala pokojne, teraz spí veľmi zle, možno preto, lebo je dlho u svokrovcov. Viete, v dome, ktorý je teraz zničený, mala vlastnú izbičku, postieľku, terén a chce ísť domov. Staršie deti sme dali do školy, aby prišli na iné myšlienky. Chlapec bol vtedy, keď prišli zosuvy, v nemocnici. Ku svokrovcom ho viezli okľukou, aby nevidel náš rozbitý dom. Dozvedel sa o tom tak, že pozeral správy v televízii a zbadal ma tam. Hneď sa pýtal: oco, to čo je s tým naším domom. Tak mu vravím, že už žiadny dom nemá. A to je asi najhoršia veta, ktorú môže otec povedať synovi."
Aby zas mohol spokojne spávať
Čo sa odškodnenia týka, Glajcovci dostali krátko pred naším rozhovorom od úradov osemsto eur, určených len na najnutnejšie oblečenie či stravu. Nešťastie, ktoré oboch manželov postretlo, ich nezlomilo. Nevzdávajú sa, chcú ďalej bojovať s nepriazňou osudu. Karol jedným dychom dodáva, že nebyť kamarátov a najmä miestneho farára Jancuska, bolo by to pre neho oveľa horšie.
"Náš pán farár je naozaj pán farár, človek do koča i do voza. Keď sa to stalo, prišiel, chytil ma, objal a povzbudil slovami, že nemôžem zastať, vraj musím ísť dopredu. Keď budem mať peniaze, zas postavím dom, ak nie sebe, tak synovi. Aby som aj ja mohol konečne spávať spokojne."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
