Pokiaľ ma však môj archív neklame, zatiaľ sme nepredstavili ani jednu sakrálnu stavbu, slúžiacu tretiemu z troch najväčších svetových monoteistických náboženstiev, teda judaizmu. Na bohoslužby (ale
nielen na ne) slúži židovskej komunite synagóga. Dnešnú časť nášho seriálu venujeme Staronovej synagóge v Prahe.

Je to jedinečná stavba

Pražská Staronová synagóga je jednou z troch pražských synagóg, v ktorých sa denne konajú bohoslužby. Už viac ako 700 rokov je hlavnou synagógou pražskej židovskej obce. Staronová synagóga sa môže pýšiť jedinečným primátom - je to najstaršia dochovaná synagóga v Európe. Je súčasne najstaršou stavebnou pamiatkou pražského Židovského mesta. A aby toho nebolo málo - je to súčasne jedna z prvých gotických stavieb v Prahe.

Nezvyklý názov synagógy

Možno treba objasniť trochu nezvyklý názov synagógy, ktorá akoby bola súčasne stará i nová. Pôvodne sa táto synagóga nazývala Nová alebo Veľká a až po vzniku ďalších synagóg koncom 16. storočia sa pre ňu začal používať názov Staronová. Inak však vysvetľuje tento názov jedna z pražských židovských povestí.

Názov podľa povesti

Táto povesť tvrdí, že kamene na založenie synagógy preniesli anjeli zo Šalamúnovho chrámu v Jeruzaleme. Kamene však boli do základov synagógy uložené pod podmienkou (po hebrejsky "al tenaj"), že keď príde Mesiáš a bude znovu vybudovaný Chrám, kamene prenesú späť na svoje pôvodné miesto. Synagóga bola podľa toho pomenovaná al tenaj, z čoho skomolením vznikol nemecký výraz altneu, čiže staronová. Synagóga sa začala stavať v polovici 13. storočia a bola dokončená koncom uvedeného storočia, podľa niektorých prameňov v roku 1270.

Kamenári kráľovskej huty

Synagógu stavali kamenári kráľovskej huty, pracujúci na stavbe neďalekého kláštora sv. Anežky. To samo osebe je svedectvom významného postavenia vtedajšej židovskej obce v Prahe. Synagóga je postavená v štýle ranej, tzv. cisterciánskej gotiky. Ide o obdĺžnikovú dvojloďovú stavbu s vysokou sedlovou strechou a gotickými štítmi. Dvojloďová dispozícia synagóg bola v stredoveku síce dosť rozšírená, ale do súčasnosti sa ich zachovalo iba niekoľko (napríklad Stará synagóga v Krakove).

Netradičných päť rebier

Hrubé obvodové múry sú spevnené opornými piliermi. Vnútorný priestor je zaklenutý šiestimi poľami krížovej rebrovej gotickej klenby. Klasické pole klenby má štyri rebrá, ktoré vraj priveľmi pripomínajú kresťanský kríž, pretože má klenba synagógy netradičných päť rebier. Rebrá pri stenách vyrastajú z oblých prípor s kalichovitými hlavicami. Prípory vyrastajú z profilovanej rímsy, ktorá je nesená konzolami. Dvojlodie sa delí dvojicou osembokých stĺpov, do ktorých sú príslušné rebrá napojené pomocou kalichovitých hlavíc.

Symbolizujú dvanásť kmeňov

Interiér je osvetlený cez dvanásť úzkych gotických okien, ktorých počet symbolizuje dvanásť kmeňov Izraela. V čelnej stene sú dve malé rozetové okná. Kamenné konzoly a hlavice sú oživené reliéfmi, znázorňujúcimi rôzne rastlinné motívy, pričom prevládajú listy viniča. V strede hlavnej sály je vyvýšené pódium (bima) s pultom na predčítavanie tóry, ktoré je od okolitého priestoru oddelené neskorogotickou kovanou mrežou s motívmi oslích chrbtov.

Obrátený k Jeruzalemu

Zvitky tóry sa uchovávajú v svätostánku (aron ha-kodeš), ktorý je vždy na tej strane synagógy, ktorá je obrátená k Jeruzalemu (v Európe je to východná strana). Svätostánok je zakrytý vyšívanou oponou (parochet) a drapériou (kaporet), ktoré sú ozdobené symbolmi pripomínajúcimi Chrám v Jeruzaleme.

Sedadlá po obvode

Pred svätostánkom visí večné svetlo (ner tamid), po jeho pravej strane je kamenný pult pre kantora. Istou zaujímavosťou je, že v Staronovej synagóge je dodnes zachované pôvodné usporiadanie sedadiel po obvode sály, čo bolo kedysi obvyklé i v ostatných synagógach. Na osvetlenie interiéru slúžia bronzové lustre z 16. až 18. storočia. Podlaha hlavnej lode synagógy leží podľa tradície (na znamenie pokory) o niekoľko schodíkov pod úrovňou okolitého terénu.

Historická štandarda židovskej obce

Významný prvok vnútornej výzdoby synagógy tvorí štandarda (koruhva), symbol významného postavenia pražskej židovskej obce. Jej používanie je doložené od konca 15. storočia (podľa jedného prameňa štandardu udelil obci Karol IV. v roku 1358). Do dnešnej podoby bola štandarda obnovená za cisára Karola VI. v roku 1716. K pôvodnej synagóge boli postupne pribudované ďalšie časti, a to vstupná sieň na juhu, ženská galéria na západnej strane či severná ženská galéria.

Masaker pri veľkonočných nepokojoch

Priestory pre ženy sú s hlavnou sálou spojené úzkymi otvormi, ktoré umožňujú ženám počúvať bohoslužby. Možno spomenúť ešte niekoľko udalostí z dejín synagógy. V roku 1389 pri veľkonočných nepokojoch sa synagóga stala svedkom masakru asi 3 000 židov, ktorí sa snažili dostať do nej, ale mnohí zomreli v jej okolí. Krvavé stopy po obetiach vraj boli na stenách synagógy až do roku 1618, keď bola synagóga opravená. Túto opravu pripomínajú hebrejské nápisy na severnej a južnej stene hlavnej sály. V roku 1716 dal synagógu obnoviť kráľ Karol VI.

Rekonštrukcia v romantickom štýle

V roku 1883 bola synagóga obnovená architektom Jozefom Mockerom, a to v romantickom štýle. V rámci obnovy bol vybudovaný tehlový štít. V období rokov 1966-67 bola synagóga podrobená pamiatkovej rekonštrukcii, pri ktorej boli okrem iného obnovené hebrejské nápisy v interiéri. Ďalšou rekonštrukciou prešla synagóga v druhej polovici roka 1998. Pri tejto rekonštrukcii, za ktorú dokonca dostal projektant cenu pražského primátora, však došlo k niekoľkým pochybeniam (napríklad pri výkopových prácach neboli spočiatku prítomní archeológovia).

Poškodenia pri rekonštrukcii

V rokoch 2006 až 2007 boli vykonané ďalšie úpravy, pretože pri ostatnej rekonštrukcii inštalovaný vzduchotechnický systém nemal dostatočný výkon. Chybou projektanta došlo pritom k poškodeniu pôvodnej gotickej kamennej lavice. Jednou z legiend, ktoré sa viažu k Staronovej synagóge, je známa legenda o golemovi. Možno pripomenúť, že v židovskej mystike je golem človekom oživená socha. Golem bol oživovaný vložením tzv. šému, na ktorom boli napísané magické slová, do jeho úst. Aj keď si väčšina ľudí golema predstavuje ako sochu s ľudskou podobou, môže mať aj inú podobu.

Je vraj uložený na pôjde

Jedným z najznámejších golemov je práve golem, ktorého údajne koncom 16. storočia vytvoril pražský rabín Jehuda Löw ben Becalel. Podľa legendy bol tento golem uložený na pôjde Staronovej synagógy, ale ani po niekoľkých prieskumoch sa tam nenašiel. Možno ešte spomenúť, že blízko Staronovej synagógy je Starý židovský cintorín. Ten bol celých 300 rokov jediným povoleným židovským pohrebiskom v Prahe. Odhaduje sa, že je na ňom pochovaných vyše 100 000 ľudí.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.