Ako príklad môžeme spomenúť voľby španielskeho kráľa Karola I. z rodu Habsburgovcov za rímsko-nemeckého cisára Karola V. v júni roku 1519 (Karol I. bol prvým španielskym kráľom z rodu Habsburgovcov a vybojoval mu rozsiahle územia na severe Talianska). Na financovanie volieb si muselo Španielsko požičať peniaze z viacerých zahraničných zdrojov.

Nemali na úroky

Najviac sa Španielsko zadlžilo u kupeckých magnátov Fuggerovcov z Augsburgu. Polovicu sumy na voľby si požičalo na úrok a druhú polovicu za čiastočný prenájom baní. Španielsko malo viaceré úvery na vysoké úroky aj v priebehu ďalších rokov. V roku 1557 iba Fuggerovcom dlhovalo vyše štyroch miliónov zlatých a nestačilo splácať úroky.

Vyhlásili štátny bankrot

Nielen voľby, ale aj vojny boli finančne nákladné, nesplácané úroky za pôžičky sa hromadili, preto bolo Španielsko nútené vyhlásiť štátny bankrot. V podobnej finančnej situácii bolo v tom istom roku ako Španielsko aj Francúzsko, v ktorom vládol František I., proti ktorému viedol štyri vojny práve španielsky kráľ Karol I. Aj táto druhá veľmoc vyhlásila štátny bankrot. Vojny, či boli útočné alebo obranné, vyžadovali veľké finančné náklady, zadlžovali krajiny a pripravovali ich aj o územia.

Pôžičku zálohoval kráľ mestami

Nemusíme uvádzať príklady z iných krajín, stačí siahnuť do našej histórie a pripomenúť takmer štyristoročný záloh trinástich spišských miest a obcí v roku 1412 poľskému panovníkovi Vladislavovi II., od ktorého si požičal uhorský kráľ a rímsky cisár Žigmund Luxemburský 37-tisíc kôp českých grošov na vojenské ťaženie proti Benátkam. Na pôžičku aj na jej ručenie spišskými mestami bola uzavretá záložná zmluva s presne určenými podmienkami a zárukou, že mestá budú v správe Poľska, ale naďalej budú patriť Uhorsku aj s ich privilégiami, iba dane a výnosy z nich Poľsku a dlh mal byť splatený ešte v tom istom roku. Splatený nebol nikdy a niekoľkomesačný záloh sa predĺžil na 360 rokov. I napriek tomu, že poľský kráľ chcel mestá vrátiť Uhorsku aj bez splatenia dlhu, no katolícka cirkevná hierarchia s tým nesúhlasila a mala v úmysle konať proti zmluve a presadiť pripojenie zálohovaných miest k Poľsku. Dlh chcel Poľsku vyplatiť Žigmundov nástupca Matej Korvín a po odmietnutí poľskej strany podal žalobu na Poľsko pápežskej kúrii. Rím Mateja nemal v láske, poľskej katolíckej cirkvi bohatý Spiš prirástol k srdcu, lebo prinášal úžitok, takže dohodla sa s uhorskými prelátmi na tom, že zálohované mestá navždy budú patriť Poľsku. Trvalo takmer štyri storočia, kým sa stali opäť súčasťou Uhorska. Naozaj ukážkový príklad jednej pôžičky.

Autor: som

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.