Voliči hokejovú legendu Vinca Lukáča prekrúžkovali z 20. až na 8. miesto. Za sebou nechal bývalých ministrov.

Ako ste strávili správu o vašom triumfe?

- Bol to pre mňa príjemný šok. Dostal som milión telefonátov, esemesiek, gratulácií, až ma z toho hlava bolí. Spomenuli si zrazu na mňa aj ľudia, ktorí ma dlhý čas nepoznali. Oslavovali sme aj s kamarátmi, niektorí z nich sú Maďari a bol kopec srandy. V prvom rade si však vážim, že tento národ na mňa nezabudol a vďaka ľuďom budem mať po deviatich rokoch zamestnanie.

Vašou prioritou je podpora športu, ako si to v praxi predstavujete?

- Šport je moja parketa a fenomén, ktorým žije celá republika. Jeho podpora je však nedostatočná a mojím predsavzatím je, aby som to pomohol zmeniť.

Vláda bez ohľadu na to, či bola Mečiarova, Dzurindova alebo Ficova, však všetky veľké investície do futbalu, hokeja či tenisu situovala prevažne do Bratislavy...

- To bola chyba, že všetko išlo len tam. Som lokálpatriot a budem presadzovať, aby sa podporila výstavba športovísk aj na východe. Nechápem, prečo nemôže byť národný futbalový štadión aj tu? Hokejový štadión je pýcha Slovenska.

V parlamentných laviciach budete sedieť aj s mnohými Košičanmi. Je niekto, s kým si naozaj dobre rozumiete?

- Ja, Vinco Lukáč, poznám strašne veľa ľudí a aj poslancov, nebudem z nich nikoho menovať, aby sa neurazili, že som niekoho zabudol. Poznám politikov z obdobia Mečiara, Dzurindu aj Fica, lebo som mal všade dvere otvorené. Nemám problém komunikovať s hocikým, či už som v koalícii, alebo opozícii.

Budete síce fungovať v poslaneckom klube SNS, ale ste vlastne nezávislý poslanec?

- Nikdy som nebol v žiadnej strane, ani za komunizmu, a nebudem ani teraz, lebo ja som predovšetkým športovec. Viem, ako sa žije na Slovensku a čo ľudia potrebujú, podporím všetko prospešné a je jedno, kto s tým príde. Poznáte ma, keď ma bude niečo trápiť, určite nebudem ticho sedieť so založenými rukami.

Ako vôbec prišlo k tomu, že ste sa ocitli na kandidátke SNS? Aký máte vzťah so Slotom?

- Pán Slota mi podal pomocnú ruku už pred 10 rokmi, keď som aj vďaka nemu mohol spolu s Peťom Slaninom trénovať extraligu v Žiline. Potom som bol prakticky 9 rokov nezamestnaný a J. Slota si na mňa opäť spomenul. Nechápal niektoré veci v súvislosti s mojou osobou, že o mňa nie je záujem. Tým, že ma dal na ich kandidátku, mi opäť podal pomocnú ruku. Okrem neho ma nikto neoslovil, takže nebolo čo váhať a prijal som tú ponuku. Teraz vidím, že to nebolo na škodu.

Keby SNS získala o dvetisíc hlasov menej, ani by sa nedostala do parlamentu. Vám dali voliči 4 329 preferenčných hlasov, dá sa teda povedať, že ste výrazne prispel k záchrane SNS a Jána Slotu. Už sa vám poďakoval?

- V prvom rade ja som sa poďakoval pánovi Slotovi, že ma oslovil. Verím, že on i celá SNS si uvedomujú, čo som pre nich urobil. Pomohli sme si navzájom.

Slota si postavil svoj imidž na tom, že nadáva najmä na Maďarov. Vy ako Košičan máte iste aj plno kamarátov a známych maďarskej národnosti...

- Áno, mám mnoho kamarátov z radov Maďarov, viacerí z nich žijúci na južnom Slovensku volili SNS kvôli mne. Poznám sa aj s Bélom Bugárom a ďalšími ich politikmi. Slota je človek, ktorý si dá povedať, poznám ho a určite nemá nič proti Maďarom. Nemám rád, keď niekto umelo vyvoláva napätie medzi dvoma národmi. Slota nikdy nič nezačal, on vždy len reagoval na to, čo už bolo povedané.

Politicky sa skôr radíte napravo, alebo naľavo od stredu?

- Ja by som otázku tak nestaval, pre mňa bolo podstatné, že som poznal Jána Slotu. Máme mnoho spoločného, skoro rovnaké povahy a obaja sme napríklad vyštudovaní banskí inžinieri z košickej techniky. Je taký ako ja, má svoj štýl, povie každému na rovinu, čo si myslí. Možno nie každý ho chápe, ale isto nič, čo povie, nemyslí zle. Páli z prvej ako ja a potom sme obaja takí nežiaduci kritici. Aj s mojimi kritickými názormi v športe súhlasí 90 percent športovcov, len to nikto nepovie nahlas. Jano to isté robí v politike, a preto sme si našli spoločnú reč. Po voľbách sme si už, samozrejme, volali a budeme teraz riešiť, čo ďalej.

Ako si vysvetľujete, že sa vám podarilo osloviť toľko voličov, keď ste nemali ani jeden billboard a ani na verejnosti ste prakticky vôbec nevystupovali?

- No raz oznámili v televízii, že kandidujem aj ja, dačo bolo aj v novinách a to bolo všetko. SNS nemala veľa billboardov a vďaka tragickej havárii členov volebného štábu sa oneskoril aj termín ich vylepovania. Ale na druhej strane, čítal som heslá niektorých strán a bolo mi z tých sľubov a oblbovania zle. Ľudia vedia, kto a čo v živote dokázal. Stále tvrdím, že každý má robiť v živote to, na čo má. A ja si myslím, že v športe som už niečo dokázal a som za to na seba pyšný. Doteraz som nemohol odovzdávať ľuďom svoje skúsenosti, teraz to už budem môcť inou formou z parlamentu.

Košičania vás vídavajú v stávkových kanceláriách. Stavili by ste si pred voľbami aspoň euro na to, že získate poslanecký mandát až z 20. miesta kandidátky SNS?

- To sú vážne veci, určite by som na toto nestavil. Na Slovensku máme asi 5 miliónov obyvateľov a len 150 z nich sa dostane do parlamentu. Úprimne, nemal som veľké oči, keď som videl preferencie. Ale čo sa týka preferenčných hlasov, v kútiku duše som dúfal, že na mňa ľudia nezabudli a zakrúžkujú ma. Billboardy a ani letáky som si ako nezamestnaný nemohol dovoliť z finančných dôvodov a po manželkinej smrti som nemal ani veľmi náladu na kampaň a za každú cenu niečo robiť.

V parlamente by mala byť elita národa, súhlasíte?

- Tak áno, aj preto si veľmi vážim, že som sa ocitol medzi tými, ktorých voliči vybrali do parlamentu. Som veľmi šťastný, vidím, že ma krúžkovalo plno známych aj priateľov, ako aj hokejových fanúšikov, za čo sa im chcem poďakovať. Niekedy netreba ani veľkú propagáciu, stačí, že si vás vážia kvôli tomu, čo ste v živote dokázali a ste poslancom.

Spomínali ste manželku Evu, nebolo vám ľúto, že sa nemohla tešiť spolu s vami?

- Stále mi je to veľmi ľúto. Bol to sen mojej manželky, aby som si našiel prácu, no, žiaľ, už sa toho nedožila. Určite by bola spolu so mnou veľmi šťastná. Možno sa na mňa teraz díva niekde zhora a možno, že je rada, že to tak vyšlo.

Takto na jar minulého roku ste boli jediným východniarom tancujúcim medzi celebritami v markizáckom Let's dance. Myslíte, že aj toto vám pomohlo na ceste do NR SR?

- Poviem to tak, bol som a celý život vždy budem iba športovec. To som celý ja a nikto mi to nemôže zobrať. Prišla tanečná akcia a ľudia ma mohli spoznať aj z takej mimošportovej stránky, a ja som spoznal ľudí z inej brandže, ako hercov a spevákov. A tí sa presvedčili, aký je ten Vinco Lukáč naozaj. Som veľmi rád, že som mohol toto dokázať celému národu. Takže možno aj toto zavážilo, že som ľudí presvedčil aj o svojich mimohokejových kvalitách. Teraz budem v tej Bratislave ešte častejšie, budem musieť aj častejšie cestovať, no keď som sa na to už dal, určite z boja neutečiem.

Každý poslanec má nárok vybrať si nejakého asistenta. Už ste rozmýšľali nad tým, kto by to mohol byť?

- Trochu aj hej, ale ešte je priskoro na definitívny uzáver. Konkrétne meno alebo mená nemám v hlave, ale určite to budú takí, čo sú mi blízki, rozumiem si s nimi a sú z Košíc.

Súhlasíte napríklad, aby poslanci mali naďalej imunitu a poberali plat 3 600 eur? Zaslúžia si to?

- Beží to tak roky, nevidím dôvod, aby sa to zmenilo. Určite Lukáč nepríde do parlamentu s návrhom, aby sa to zmenilo.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.