iál vlády je rovnaký, ak nie väčší ako tej z r. 2002") je ale užitočné vidieť zopár vecí.
Štvorkoalícia vzniká opäť, tak ako v r. 2002, na veľmi krehkom parlamentnom zázemí. Alebo, napriek vyššiemu počtu poslancov (79 vs. 78), na ešte krehkejšom. Namiesto zle čitateľnej ANO so 14 poslancami, ktorá sa neskôr stala ohniskom nestability, máme tu pre zmenu SaS s dvadsiatimi dvomi. Dvakrát sa do rovnakej rieky nevstupuje, ale tvárí bez minulosti (s klasickým „odborníckym" backgroundom) je na zozname SaS priveľa. Pričom Sulík, na rozdiel od Ruska, to nemá pod kontrolou. Zvlášť u štyroch „obyčajných ľudí", ktorí sa prekrúžkovali k mandátom z chvosta listiny, je predpoklad, že v nejakom bode (iste nie hneď) začnú fungovať ako neriadené strely, vyšší ako malý. Vzhľadom na virtuálnu infraštruktúru strany, ktorá je podobná VV v Česku, by nebolo ani paradoxom, keby práve SaS, ktorá si dáva akože najväčší pozor (NO členstvo v KSČ, NO spolupráca s ŠtB), praskla na ľuďoch.
Zle, teda horšie než pred 8 rokmi, vyzerá SDKÚ. Nie je jasné, či Radičová dokáže konsolidovať svoju lídrovskú pozíciu dovnútra. A ak sa pomery nevyčíria odchodom Dzurindu (na nejakú ambasádu, či do Bruselu, eventuálne MMF), či sa schizma neprenesie na činnosť poslaneckého klubu. Toto nie je sranda, premiér musí mať autoritu a za sebou zjednotenú stranu. Pričom Radičová, sorry, i bez toho nemá všetky dispozície na rolu, ktorá je jej predurčená. Dalo by sa pokračovať Most-om, ktorý popri tom, že s politickými živnostníkmi, čo zdúchli z SMK, preberá zastupovanie menšiny, preniesol cez rozbúrené vody silnú a vyprofilovanú skupinu ľudí z OKS. To je krém slovenskej politiky, ale má jednu slabosť – kompromis nie je ich šálka kávy. Niežeby neboli dosť zrelí, aby to potláčali, ale už z ich prítomnosti naskakujú napr. v SDKÚ vyrážky...
Ak si do obrazu dosadíme scenár, že Fico zostane na čele 62-hlavej opozície Smeru, a nezabúdame na zadné dvory strán a hnutí, ktoré nie sú oddelené, ale prepletené, tak podozrenie, že toto volebné obdobie môže byť živé a plné prekvapení, naberá na sile. Rusko-Nerusko, repríza vyzerá problematickejšie už na zrode, než bola premiéra. Od vznikajúcej štvorky je preto odvážne očakávať vysoké ciele. Povedzme si radšej, že udržanie vlády štyri roky, s nastolením základnej normality namiesto toho, čo tu bolo (ešte je), a zrušenie najhorších „ficovín" (zákaz zisku, oprava 2. piliera) bude veľký úspech. Iste, tlakom zvonka budú zrejme postavení pred nesmierne ťažké rozhodnutia, takže nie z vlastnej vôle sa im môže pritrafiť, že budú viac než údržbárskou vládou. To je ich ambícia, čomu nasvedčujú už reči a gestá dva dni po voľbách... Koalícii, ktorá povstáva na (takmer) rozvalinách Ficovho vládnutia, chýba jasný líder, autorita, a najmä reformný étos, taký prenikavý v r. 2002.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
