Ešte som len začal zbierať podklady k tomuto príspevku a už som narazil na názvoslovný problém. Veľká vodná plocha medzi Kazachstanom a Uzbekistanom, o ktorej tu bude reč, sa v anglickej literatúre nazýva Aral Sea (teda Aralské more) a v ruskej Araľskoje more. Nech mi teda nejaký slovenský jazykovedec (môže byť aj jazykovedkyňa) vysvetlí, prečo sa táto vodná plocha v našom najnovšom atlase nazýva Aralské jazero.
Bolo štvrté najväčšie
No a aby sa to všetko trochu komplikovalo, aj v anglickej literatúre nájdeme, že Aralské more - či po našom jazero - patrilo kedysi medzi štyri najväčšie jazerá na svete. To však bolo ešte v roku 1960, keď jazero malo plochu 68 000 štvorcových kilometrov, čiže bolo o temer polovicu väčšie ako Slovensko. To však dnes už zďaleka nie je pravda. Jazero sa totiž poriadne scvrklo, a to až tak, že sa "rozpadlo" na niekoľko častí.
Veľký sovietsky zavlažovací projekt
Príčinou je grandiózny plán sovietskej vlády, ktorá už v roku 1918 rozhodla, že väčšia časť vody z dvoch veľkých riek (Amudarja a Syrdarja), ktoré napájajú Aralské jazero, sa odvedie na zavlažovanie dovtedy suchých púštnych oblastí. Na zavlažených plochách chceli Sovieti pestovať bavlník a vývozom bavlny získavať cenné devízy. S výstavbou zavlažovacích kanálov sa vo veľkom začalo až v 40. rokoch minulého storočia.
Veľké straty vody
Mnohé z kanálov však boli postavené neodborne, takže veľa vody sa z nich strácalo. Odhaduje sa, že z kanála Karakum, najväčšieho v strednej Ázii, sa strácalo 30 až 70 % vody. Od roku 1960 už zo spomenutých dvoch riek odchádzalo ročne 20 resp. 60 kubických kilometrov vody do púšte namiesto do Aralského jazera. Výsledkom bol, samozrejme, pokles hladiny jazera. Od roku 1961 do roku 1970 klesala hladina v priemere o 20 cm za rok. V 70. rokoch sa pokles strojnásobil na 50 až 60 cm za rok. V 80. rokoch dosahoval pokles už 80 až 90 cm za rok. Množstvo vody odvádzanej na zavlažovanie sa medzi rokmi 1960 až 2000 zdvojnásobilo, čo viedlo k temer zdvojnásobeniu produkcie bavlny.
Rozpadlo sa na dve oblasti
To všetko viedlo k zmenšovaniu Aralského jazera, ktorého plocha sa od roku 1960 do roku 1998 zmenšila o približne 60 %, pričom objem vody v jazere sa zmenšil až o 80 %. Kontinuálny pokles hladiny viedol v roku 1987 k tomu, že jazero sa "rozpadlo" na dve oblasti, na Severné Aralské jazero (nazývané aj Malé) a na Južné Aralské jazero (veľké). V roku 2003 sa južná časť rozpadla na východný a západný bazén. V roku 2004 malo jazero už len štvrtinu svojej pôvodnej plochy, v roku 2007 už len desatinu. Pretože vysychaním stúpla slanosť vody päťnásobne (to nasvedčuje, že predsa len ide o more), čo spôsobilo vymiznutie väčšiny flóry a fauny.
Priehrada pomáha
Kazašská vláda sa však už v októbri 2003 rozhodla, že s jazerom treba niečo robiť a oznámila výstavbu betónovej priehrady na oddelenie severnej a južnej časti jazera. Priehrada Kokaral bola postavená nákladom 86 miliónov dolárov a dokončená v roku 2005. Táto priehrada zabraňuje úniku vody do južnej časti jazera, a preto hladina Severného Aralského jazera začala stúpať, a to skôr, ako sa predpokladalo. Zo svojej najnižšej úrovne v roku 2003 stúpla hladina doteraz už o približne 12 metrov.
Bude opäť prístavom?
Tým klesla aj slanosť vody a v severnom jazere sa opäť dajú loviť ryby. Prístav Aral, ktorý bol v čase najnižšej hladiny vzdialený od vody 100 km, sa k nej opäť "priblížil", a to na 25 km. Plocha severného jazera vzrástla z 2 550 štvorcových kilometrov v roku 2003 na 3 300 štvorcových kilometrov v roku 2008. Zatiaľ sa teda pomaly zotavuje aspoň severná časť Aralského jazera - čo bude s južnou, to zatiaľ nevie nikto.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
