Podpredseda SDKÚ a bývalý minister financií tvrdí, že kým prvé dva roky žila Ficova vláda ešte z ich reforiem, uplynulé dva krízové roky zvládla len populistickými rečami, čo sa prejavilo aj zvýšením počtu nezamestnaných o
150-tisíc ľudí a obrovským nárastom štátneho dlhu.

Rekordný deficit štátneho rozpočtu v minulom roku a výrazné zvýšenie našej zadlženosti za uplynulé štyri roky zdôvodňuje vláda krízou. Vy tvrdíte, že sú to len výhovorky. Prečo?

- My považujme politiku tejto vlády za nekompetentnú a nezodpovednú. Ešte pred dvoma rokmi bola úroveň verejného dlhu 27 percent HDP, dnes je vyše 40, a keď tam započítame budúce záväzky z už podpísaných diaľničných PPP projektov, tak už je to vyše 50 percent HDP. Takmer zdvojnásobenie verejného dlhu za dva roky je asi svetový rekord... To, že predseda vlády Robert Fico zdôrazňuje, že dlh je stále nižší ako v iných krajinách, je síce pravda, no nie vďaka, ale napriek Ficovej vláde. Relatívne nižší je len preto, že sa vďaka pozitívnym efektom reforiem zmenšoval počas oboch vlád Mikuláša Dzurindu a zotrvačnosť fungovala ešte počas prvých dvoch rokov Ficovej vlády. Rast HDP vo výške 10,4 percenta v roku 2007 bol daný ešte našimi reformami. Pýtam sa, čo konkrétne urobila Ficova vláda pre to, aby bol ekonomický rast ešte rýchlejší? Podľa všetkých meraní sa od roku 2006 trvalo zhoršuje podnikateľské prostredie na Slovensku, napriek tomu ešte ekonomika rástla aj vďaka novým investíciám, ktoré na Slovensko prišli počas nášho pôsobenia vo vláde.

Stále argumentujete tým, že slovenská ekonomika takpovediac "žije" len z tých reforiem, ktoré urobila ešte vaša vláda. Tá súčasná však naopak hovorí, že vaše reformy boli antisociálne a boli proti záujmom obyvateľov a štyri roky to po vás naprávali.

- Táto vláda nielenže prejedla budúcnosť, ale navyše neurobila nič pozitívne pre ekonomiku tejto krajiny. Jediné pozitívne je to, že nechala dobehnúť dva významné projekty ako vstup do Schengenu a prijatie eura, ktoré sme začali ešte my. Z hľadiska projektov potrebných pre túto krajinu, ktoré by odštartovala táto vláda, neviem vymenovať nič. Nepáči sa mi, že zastavili proces jednotného výberu daní a odvodov, keďže v súčasnosti sme ho už mohli mať. Jednak by sme mali nižšie náklady na výber a hlavne by sme mali celkovo vyššie daňové a odvodové príjmy.

Rozpočtové výdavky a hlavne deficity však rástli vo všetkých krajinách EÚ. Prečo by Slovensko malo byť potom výnimkou?

- Verejné výdavky tejto vlády za štyri roky vzrástli o vyše 25 miliárd eur. Inými slovami, Ficova vláda mala v bývalej mene k dispozícii o 755 miliárd korún viac ako naša vláda, čo mali byť prostriedky určené nielen na budovanie toho sociálneho štátu, ale aj diaľnic a zlepšenie financovania v školstve alebo zdravotníctve. Prostriedkov teda mali habadej, len problém je, že sa rozkradli a prehajdákali. Na ilustráciu, nárast disponibilných zdrojov bol na Slovensku dvakrát vyšší, ako bol v priemere v celej EÚ, kde vzrástli výdavky o 18 a u nás až o 35 percent. Najhoršie je, že v roku 2009, keď udrela kríza a výrazne sa znížili daňové príjmy, vláda neznížila výdavky štátneho rozpočtu ani o euro. Tým pádom nám deficit vyskočil na trojnásobok pôvodných predpokladov z 2,1 na 6,3 percenta a hrozivo nám rastie aj zadlženie.

Ministri, vrátane premiéra, však zvyšujúce sa zadĺženie pripisujú aj tomu, že nechceli preniesť dopady krízy na občanov, lebo tí ju nespôsobili a chceli pre nich zachovať silný sociálny štát.

- Sociálny štát je len prázdna fráza v ústach R. Fica. Čo je to za sociálny štát, keď aj napriek tomu, že vláda mala toľko peňazí navyše, za tejto vlády výrazne vzrástla miera chudoby viacdetných rodín? Čo je to za sociálny štát, ak sa zníži percentuálny pomer vyplácaných dôchodkov k priemernej mzde alebo sa opäť prehĺbili regionálne rozdiely vo výške platov?

Vláda tvrdí, že kvôli kríze nemá dosť peňazí na financovanie školstva, zdravotníctva a ďalších odvetví. Keby ste boli na jej mieste, zrejme hovoríte to isté.

- Kríza sa z hľadiska verejných výdavkov neprejavila ani jedným eurom, vláda rozdeľuje toľko, čo predtým, len to ide na úkor zväčšujúceho sa dlhu a to je dlhodobo neudržateľné.

Vrcholoví predstavitelia vládnej koalície vrátane premiéra však argumentujú, že Slovensko aj vďaka nim patrí k tým pár krajinám EÚ, ktoré až tak výrazne nepocítili krízu. Tvrdia, že to bolo aj tým, že vláda uvoľnila desiatky miliónov eur na zachovanie súčasných a cez investičné stimuly podporila aj vznik nových pracovných miest.

- Opak najlepšie dokumentujú čísla. Na jednej strane máme výroky premiéra, že vláda úspešne bojuje s krízou, že kríza sa nesmie dotknúť ľudí a že to je záväzok Smeru. Na druhej strane sú napríklad nedávno zverejnené údaje z Eurostatu. Z nich vyplýva, že priemerný nárast nezamestnanosti od februára 2009 do februára 2010 bol v celej EÚ 1,3 percenta, ale u nás to bolo až vyše trikrát toľko. Máme najvyšší nárast nezamestnaných spomedzi celej EÚ a OECD. My máme nárast o 4,1 percenta, druhé Írsko má len 3. A tu premiér ide hovoriť, že ľudí sa kríza nedotkla. V poriadku, tak nech ide za tými 150-tisíc ľuďmi, ktorí tu za posledný rok stratili prácu a prepadli sa na polovicu svojho príjmu v rámci podpory v nezamestnanosti a potom na osminu svojho príjmu pri vyplácaní sociálnych dávok. A týmto ľuďom nebola vláda na rozdiel od tej českej schopná predĺžiť ani len poberanie tej podpory v nezamestnanosti, pretože vraj nie sú peniaze... A pritom tá istá vláda prehajdákala, vyplytvala a rôznymi formami rozkradla desiatky miliárd bývalých korún.

Skúste byť konkrétnejší, o koľko eur malo Slovensko prísť kvôli kauzám tejto vlády?

- Máme to na našich webstránkach, ktoré sa tomu venujú. Zdokumentovali sme 50 najväčších káuz a tá suma sa pohybuje na úrovni vyše 3 miliárd eur. O tieto peniaze sme nenávratne prišli, pričom sa mohli použiť oveľa účelnejšie... Fico hrá takú hru, že on je ten dobrý, Mečiar so Slotom sú tí zlí a celkom dobre mu to ide. Chcem ale pripomenúť, že Smer má dnes 12 z 15 ministrov a bez nich by sa za tie roky nedalo v tejto krajine urobiť nič. Bez Smeru by takisto Š. Harabin neovládol súdnictvo a nedeformoval ho takým spôsobom, ako to urobil cez viaceré zmeny zákonov. V tomto zmysle sme sa aj preto v SDKÚ rozhodli, že po voľbách nebudeme uvažovať o koalícii so Smerom.

Fakty

Ivan Mikloš sa narodil 2. júna 1960 v Svidníku, zmaturoval na gymnáziu vo Vranove nad Topľou a vyštudoval Národohospodársku fakultu Vysokej školy ekonomickej v Bratislave

v predchádzajúcej vláde M. Dzurindu bol podpredsedom pre ekonomiku a ministrom financií, predtým bol aj ministrom pre správu a privatizáciu národného majetku

v súčasnosti je podpredsedom SDKÚ-DS, nedávno neúspešne kandidoval na post ich volebného lídra, keď v primárnych voľbách prehral s Ivetou Radičovou

patrí medzi najväčších kritikov vlády R. Fica, je ženatý, má dve deti, hovorí po anglicky a rusky.

jsv

Minister Počiatek (Smer) neodpovedal

V dnešnom vydaní sme chceli dať priestor aj ministrovi financií Jánovi Počiatkovi (Smer). Na otázky Korzára o ekonomickej situácii na Slovensku napriek urgenciám do uzávierky nereagoval napriek tomu, že ich mal k dispozícii niekoľko dní.

jsv

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.