Medzi Rómami žije dvadsať rokov. Svoje poslanie vníma ako misiu, na ktorú sa však nevybral dobrovoľne. Pôsobil vo viacerých osadách na východe Slovenska. Nečaká úspech ani odmenu. Napriek tomu vie, že jeho práca má zmysel. Priekopník rómskej misie na Slovensku - saleziánsky kňaz don Peter Bešenyei.
KOŠICE. Bardejovská Poštárka, michalovský Angi mlyn a napokon košický Lunik IX. Tri najvýraznejšie míľniky v živote rodáka z Nižného Žipova pri Trebišove.
„V Žipove som žil do dvoch rokov. Keď sa miestna rómska komunita začala rozrastať a skupovala domy už aj v susedstve, rodičia sa rozhodli dom predať a presťahovali sme sa do Košíc. Chceli nás tak uchrániť pred detstvom medzi Rómami. Ale, ako sa v budúcnosti ukázalo, osudu som neušiel."
Nechcel byť hrdinom
Spolu s ďalšími tromi súrodencami ho vychovávala mama, pretože otec zomrel, keď mal Peter šesť rokov. Tá ich odmala viedla ku kresťanstvu. Mladík nikdy neplánoval pôsobiť v rómskej osade. Ani jeho cesta do prvej osady nebola dobrovoľná.
„Nebolo v tom nič vzletné. Už počas vojenčiny som bol členom saleziánov. Po jej absolvovaní mi ostávalo spraviť posledné skúšky, školu som si dokončil diaľkovo. Vtedy prišla saleziánom ponuka spolupráce s Rómami. Tým, že som bol najmladší v komunite, čierny Peter padol na mňa."
Čakal ho výlet s rómskymi deťmi do Limanovej v Poľsku. Ráno v šere si obzeral neznáme tváre a očami hľadal rehoľnú sestru, u ktorej sa mal prihlásiť. "Keďže meškala, začal som sa v duchu ospravedlňovať, že to asi nie je Božia vôľa, aby som niekam šiel. Mal som tisíc vnútorných dôvodov vrátiť sa a strašnú nechuť niekam ísť. Zrazu sa objavila rehoľná sestra a mne spľasla nádej. Tým, že som neušiel a zostal, nastal určitý zlomový moment, na ktorom sa otočil môj život."
Nepovedal nie
Po prvej skúsenosti sa onedlho objavila ponuka vypomáhať rehoľnej sestre v rómskej osade. A Peter neodmietol. "Stalo sa mi to osudným - skúsil som to a skúšam to dodnes. Nestotožňujem sa s názormi, že tí, ktorí chcú pracovať s Rómami, musia mať nejakú špeciálnu charizmu. Ja nemám žiadne mimoriadne dary, nikdy som netúžil pracovať s Rómami, ale keď prišla takáto ponuka, nepovedal som nie - to je všetko."
Skôr, ako sa pustil do misijnej činnosti na Slovensku, snažil sa kontaktovať s ľuďmi, ktorí už mali s rómskymi komunitami skúsenosti. Obzory si rozširoval vo Francúzsku, Maďarsku, Nemecku, Taliansku a dokonca aj v Amerike. Najdlhší čas strávil v Taliansku, kde s Rómami vyše mesiaca kočoval. Dokopy navštívil viac ako 50 rómskych komunít.
Salezián hovorí o rómskej osade ako o "zemi zasľúbenej", pretože je tam všetko dovolené. "Za bývanie sa neplatí, chatrče vyrastajú na cudzích pozemkoch, elektrikár je v každom dome, psy chová každý, dane neplatí nikto, večer sa pália ohne ako za jánošíkovských čias. Ohľaduplnosť, tolerancia či nočný pokoj sú neznáme pojmy."
To bolo štartovné pole, na ktorom kňaz v bardejovskej Poštárke začínal a zanechal tam kus života, ale i práce. Ak si chcel získať ich dôveru, musel sa medzi miestnych včleniť. Pomáhala mu v tom rehoľná sestra.
"Ľahké" začiatky
"Bola to veľká výhoda, pretože ju už miestni prijali, a tak pre mňa bola mostom. Nemusel som vyvíjať veľkú aktivitu, aby ma prijali. A to je to, čo považujem za úspech. Vytvorili sa medzi nami normálne ľudské vzťahy. Snažil som sa prijať ich a oni potom prijali mňa."
Aj napriek tomu bardejovskí Rómovia kňaza skúšali. Raz medzi nimi napríklad kolovala fľaša malinovky. "Podávali si ju medzi sebou a napokon ju jeden zasoplený chlapec podal mne. Všetci ostatní sa prizerali, či sa napijem alebo nie. Veľký výber som nemal, napil som sa..."
Don Peter sa v Bardejove zaslúžil najmä o vzdelávanie mladých. Založená bola materská i prvý stupeň základnej školy. "Vedeli sme, že rómskemu dieťaťu sa rodič pri učení veľmi nevenuje. Rozhodli sme sa preto naštartovať ich na prvom stupni tak, aby neprepadali a pokračovali v učení ďalej. Ukázalo sa, že to bol dobrý nápad, lebo asi 20 rómskych detí odtiaľ aj teraz chodí na osemročné gymnázium. Niekoľko desiatok Rómov už úspešne zmaturovalo a jeden je absolventom vysokej školy."
Rómovia veria
Trik spolupráce s Rómami spočíval v tom, že od misionárov dostávali viac duchovnej pomoci ako materiálnej. Ak by to bolo naopak, zrejme by využili hmotné služby a na osvetové by zanevreli. Po štrnástich rokoch za sebou kňaz zanechal tri triedy, telocvičňu, spoločenskú miestnosť, dielne a pastoračné centrum. Ale i asi stovku zosobášených párov a stovky pokrstených detí.
Pravidlom sa stali sväté omše, tie boli najprv občasné, teraz sú samozrejmosťou tri razy týždenne. Rómovia vyhľadávajú pomoc kňaza pri krstení i pri pohrebe. "Vieru majú v sebe silne zakorenenú. Nepochybujú o existencii Boha. Ale nie je pre nich napríklad prirodzené chodiť do kostola a žiť podľa kresťanských pravidiel."
Angi mlyn: pocit becmocnosti a beznádeje
Po Bardejove smerovali v roku 2004 jeho kroky do michalovskej osady Angi mlyn, kde napokon strávil štyri a pol roka života. A spomienky väčšinou nie sú pozitívne. "Podmienky na misijnú činnosť boli takmer nulové. Z hlavnej cesty ešte osada vyzerá ako tak, ale približovaním sa do epicentra sa vo mne miešali pocity bezmocnosti a beznádeje. Je to skutočne slepá ulica. Ľudia si závidia, vulgárne si nadávajú, deti i dospelí si vzájomne ubližujú. Nevedia rozlíšiť medzi dobrom a zlom, sviatočným a pracovným dňom. Tak podobne sa správali aj k nám."
Opäť doma
Rok 2008 bol pre Petra zatiaľ posledným míľnikom v živote. Opäť sa vrátil domov do Košíc. Jeho pôsobiskom je rómske sídlisko Lunik IX. Najprv býval spolu s ďalšími kolegami v jednej z bytoviek, teraz obývajú vlastné priestory rozostavaného kostola. Vďaka dlhoročným skúsenostiam hodnotí miestnych obyvateľov pozitívne.
"Lunik IX na tom nie je v porovnaní s ostatnými osadami až tak zle. Samozrejme, že to neplatí pre všetkých, ale v podstate je tu výrazný intelektuálny potenciál. Vplyv mesta je tu citeľný. Myslenie týchto ľudí je iné ako napríklad v Jarovniciach. Košickí Rómovia majú rozum, nie sú hlúpi. Vedia sa hýbať vo svete a len máloktorý z nich nebol v zahraničí."
Mnohí ľudia môžu jeho prácu zatracovať a nevidia v nej zmysel. Len málokto si však dokáže predstaviť, koľko úsilia misionárov stojí, kým sa k Rómom dokážu vôbec priblížiť. Častá je verbálna, ale i fyzická agresivita. "V podstate ich svojou prítomnosťou vyrušujeme, pretože sa inak správame, inak vyzeráme. Ale postupne ich prestávame rušiť. Naučil som sa s nimi komunikovať. Ak majú vypité, lepšie je nedostať sa s nimi do konfliktu, pretože to nemá zmysel."
Nepodmienečný "trest"
A vidí Peter nejaký zmysel v súčasnej činnosti? "Výsledok som videl a vidím v Bardejove. Miestni Rómovia ma prišli pozrieť do Košíc na niekoľkých autách. Všetko sú to už tridsaťroční muži, ktorí majú rodiny a prácu. Vďaka tomu vidím, že moje dielo funguje. Na Luniku IX ešte žiaden výsledok nie je. Ale ja ho ani nečakám, ani nepotrebujem. Stačí mi, keď viem, že to, čo robím, má zmysel a to ma posúva dopredu."
Služby poskytuje skupina misionárov najmä deťom. Medzi základné aktivity patria hodiny náboženstva, po vyučovaní športy, výučba na hudobných nástrojoch a najmä pastorácia. Salezián upozorňuje na svetlé výnimky - takzvané odolné deti. "Nepochádzajú z ideálneho rodinného prostredia, nemajú žiadnu motiváciu od rodičov a odlišujú sa od ostatných súrodencov. Aj tak majú vôľu učiť sa, sú inteligentné, dobre sa s nimi komunikuje."
Kňaz nikdy neoľutoval, že život zasvätil iným na úkor vlastnej rodiny. "Každý človek má na zemi nejaké poslanie. A to moje je práve to, čo vykonávam. Keď sa ma ľudia pýtajú, ako dlho ešte budem medzi Rómami, niekedy poviem tri, niekedy päť, ale aj desať rokov nepodmienečne. Na druhej strane si už nepotrebujem nič dokazovať a ak pocítim, že ma tá práca presahuje, som schopný sa do troch hodín zbaliť a odísť."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
