Keď mal desať rokov, odišiel do Bratislavy na Tanečné konzervatórium Evy Jazzovej, kde študoval 8 rokov.
SVIDNÍK. Martinovým snom bolo tancovať v hlavnej role. Podarilo sa. Stvárňuje Quasimoda v tanečnej dráme Chrám matky Božej na doskách Štátnej opery v Banskej Bystrici. "Táto úloha je mi veľmi blízka, keďže je to môj prvý veľký výstup. Veľmi rád spomínam na svoje začiatky v školských predstaveniach. Už ako jedenásťročný som mal svoje prvé vystúpenie v rozprávkovom predstavení Luskáčik. Tam som hral úlohu malej myšky," prezradil mladý Svidníčan.
Balet ho zaujal
Nikdy však nesníval o tom, že by sa raz stal baletným tanečníkom. "Moje sny boli úplne inde. Ako malý chlapec som bol zameraný viac na šport. Balet ma zaujal neskôr. Profesori nám v škole ukazovali videá profesionálnych baletných umelcov, čo vyzeralo veľmi dobre. Vždy nás to motivovalo, skúšali sme techniku, ktorú sme museli stále rozvíjať," povedal Marián.
Mládež javí záujem o balet veľmi málo. "Človek si k tomuto tancu musí vypestovať vzťah a cestu. Ak sa niekto venoval odmalička spevu a tancu, tak si myslím, že jeho kroky môžu byť veľmi ľahko spojené aj s takouto cestou."
V tanci mu prekáža výška
M. Ďurčo chcel ísť študovať na VŠMU v Bratislave, tam to však nevyšlo. "Absolvoval som so spolužiakmi konkurzy v Londýne, Amsterdame, či Brne. Problém bol zväčša s mojou výškou, keďže som nižší. A v divadlách u hercov na výške záleží... Začal som však spolupracovať s maďarskou choreografkou Andreou Ladanyi, a to aj na svetoznámom predstavení Snow Queen," povedal mladý baleťák.
A od októbra sa stal členom baletu Štátnej opery v Banskej Bystrici. Odkedy je tam, musel sa veľa vecí doúčať, vypadlo niekoľko tanečníkov, ktorých musel nahradiť. "Niekoľko predstavení som sa musel naučiť za dva týždne. Vtedy som asi najviac ocenil pomoc kolegov. Aktuálne sme mali premiéru predstavenia Chrám matky Božej. To sme nacvičovali dva mesiace od rána do večera," povedal Ďurčo.
Ďurčo: Na balete je všetko vydreté
Muži majú odlišnú techniku v balete ako ženy. Tie tancujú na špičkách, mužská pozícia je skôr skoková. "Tanečník nemôže byť drevo, musí byť veľmi ohybný v bokoch aj v ďalších partiách. Potrebuje pracovať hlavne na rozsahu. Vo výskokoch musí mať jeho pohyb formu, aby to diváka zaujalo. Muž v obtiahnutom trikote musí mať samozrejme vyformovanú súmernú postavu. Tanečník, ktorý vie do svojho tanca dať rozsah, zaujme takým spôsobom, že ľudia majú otvorené ústa," prezradil M. Ďurčo.
Marián tvrdí, že na balete je všetko ťažké. "Je to pot a drina. Sú tam partnerské veci, zborové tance. Všetko je to vydreté každým jedným tréningom. Vrcholom pre baletného tanečníka je dostať sa na divadelné dosky ako hlavná postava. Najcennejšie je, keď sa umelec postaví pred diváka a ten ho odmení potleskom," zdôraznil baleťák.
S baletom je vraj na Slovensku preraziť ťažko. "Na Slovensku v divadlách veľa šancí nie je. Svoje miesto si je potrebné vydobyť. V baletných súboroch sa na nás tlačia naši susedia. Ani nemusím hovoriť o špičkovej baletnej technike Rusov, ktorí sú svetoznámi. Preraziť v našich podmienkach je ťažké, preto sme to so spolužiakmi skúšali aj v zahraničí. Veľkou konkurenciou aj dôvodom, prečo mládež nemá rada balet, je moderný hip-hop, breakdance, ktorý sa ujal na Slovensku a všade vznikajú tanečné štúdiá," povedal.
Žije pre tanec a priateľku
Jeho obrovským relaxom je prísť domov a napúšťať si vaňu. "Ľahnúť si do postele a ešte predtým sa dobre najesť. Venujem sa priateľke, zakaždým sa takto postupne dostávam preč z tanečného sveta. Ona mi pripomína, prečo žijem. Pre tanec a pre ňu," prezradil M. Ďurčo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
