Rovnako máme veľa gotických, barokových, či moderných kostolov, avšak jeden stavebný sloh má výrazne nízke zastúpenie. Renesančný je na Slovensku takmer každý druhý kaštieľ, no sakrálne objekty sa v tomto slohu stavali len výnimočne.
V období 13. - 15. storočia podľa západného vzoru, pod vplyvom nemeckých kolonistov a počas osídľovania na zákupnom práve bolo zvykom mať v každej obci kostol. Preto v 16. stor., keď pomaly nastupuje ako stavený štýl renesancia, bola nízka potreba výstavby chrámov. Ojedinelý výskyt renesančných kostolov spôsobila aj vtedajšia spoločensko-politická situácia. Podľa zásady „Cuius regio, eius religio" prešlo množstvo poddaných z katolíckej viery na Lutherovo učenie, pričom títo zreformovaní katolíci používali i naďalej pôvodný kostol. Zároveň ani v 17. stor. počas stavovských povstaní finančná situácia a neustále rabovanie nedovoľovali výstavbu kostolov. Tá sa začala vo väčšej miere až v 18. stor., keď sa už naplno vo staviteľstve uplatňoval barok.
Stavebno-historický vývoj
Jedným z mála renesančných sakrálnych objektov je kostol v Uzovskom Šalgove, 5 km západne od Sabinova. Objekt bol vybudovaný na návrší (362 m n. m.) nad dolinou Ňaršanského potoka. Dedina sa po prvý krát spomína r. 1323, kedy kráľ Karol Róbert potvrdil jej donáciu šľachticovi Pavlovi. Obec vznikla teda už skôr. Podľa zvyku si zakrátko po jej založení postavilo obyvateľstvo kostol. Určite sa tak stalo do 30. rokov 14. stor., keď tam fungovala už aj fara s farárom Jánom. Menší kostolík pozostával len z dreva a bol používaný ešte r. 1372, keď bol v listine aj popisovaný („capella lignea"). Na prelome 16. - 17. stor. bol kostol v obci v takom nevyhovujúcom stavebno-technickom stave, že sa vystaval ako nový a murovaný. Nie je vylúčené, že stavbu dotovala miestna šľachta, bočná vetva rodu Uzovcov, ktorá mala v obci už dávnejšie sídlo, renesančnú kúriu.
Dedinský kostol a zároveň zemepanský chrám (zrejme s rodovou hrobkou) bol vybudovaný začiatkom 17. stor., okolo r. 1610. Objekt pozostával zo svätyne s polygonálnym záverom a z kvadratickej lode. Presbytérium bolo kryté valenou klenbou s lunetovými výsečami a loď rovným dreveným stropom. Interiér bol presvetlený z juhu okennými otvormi so šikmým ostením a poloblúkovým záklenkom. Vstup do objektu viedol z juhu a západu. V 18. stor. bol kostol barokovo upravený, keď bol drevený strop nahradený pruskou klenbou a pozmenené tvary okien. Väčšie prestavby sa realizovali najmä v 20. stor. Najskôr bola k severnému múru svätyne pristavaná sakristia a k západnému múru lode predsieň. No potom koncom storočia bola celá západná časť obstavaná modernou prístavbou s vežou.
Súčasný stav
Jadro pôvodného objektu však z väčšej časti zostalo. Ojedinelá je polygonálna svätyňa zaklenutá valenou s piatimi lunetovými výsečami a zaujímavým trojuholníkovým vetracím otvorom do krovu. O primárnych múroch lode svedčili v r.1992 objavené konsekračné kríže, namaľované v dobe vysvätenia chrámu. Majú značne archaický ráz, podobajú sa skôr ešte stredovekým vzorom. Hodnotná je aj pruská klenba so štukovou výzdobou. Najhodnotnejší v kostole je kamenný epitaf vo svätyni. Vznikol r.1713 v retardovanom renesančnom štýle s barokovými prvkami. Nápisová doska ohraničená profilovanou rímsou ma po stranách akant s vysunutým kvetom a ďalšie kvety a vázy na rímse. Vo vrchnej časti epitafu je rodový erb a nad ním reliéf. Zaujímavý výjav zobrazuje pod ukrižovaným Kristom kľačiaceho muža, ukazujúceho na modliacu a tiež kľačiacu postavu. Obe postavy v odeve zo 17. - 18. stor. znázorňujú najskôr miestnych šľachticov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
