Krásnohorský barón - Peter II. Andrássy

Andrássyovci (Andrášiovci), pochádzajúci zo sedmohradského Szentkirálya v stolici Csik, sa v rámci ranonovovekých uhorských dejín prvýkrát spomínajú v druhej polovici 16. storočia, keď jednému z nich ako kapitánovi bola zverená starostlivosť o hrad Krásna

Hôrka, do dedičského vlastníctva ho však získali až o niekoľko desaťročí neskôr. Do povedomia uhorskej šľachty sa tento rod dostáva Mikulášom I. Andrássym, ktorý za vernosť Habsburgovcom bol v roku 1676 povýšený do barónskeho stavu a vymenovaný za gemerského župana. Po jeho smrti sa stal novým gemerským županom najstarší syn, vtedy 27–ročný, barón Peter II. Andrássy.

Peter II. Andrássy sa narodil 7. decembra 1659 v Bratislave ako najstarší syn Mikuláša I. Andrášiho a jeho prvej manželky Kláry Zichyovej (Zičiovej). Ako mladý šľachtic slúžil vo vojsku pod velením generálov Strassolda, Lesela i Capraru, v pluku svojho švagra Františka Barkóczyho dosiahol hodnosť kapitána. Jeho vojenská kariera bola zavŕšená v roku 1688, keď sa zúčastnil už ako podplukovník dobytia Belehradu. Počas povstania Františka Rákócziho II. pôsobil Peter II. striedavo vo Viedni pri cisárskom dvore, alebo sa zdržiaval na majetkoch manželky Barbory v Hradišti na Morave. Po satmárskom mieri v roku 1711 sa Peter II. vrátil na Krásnu Hôrku, kde sa ujal župných záležitostí.

Tu v Krásnohorskom Podhradí spísal o tri roky neskôr akoby v predtuche blížiacej sa smrti svoju poslednú vôľu.

V úvode svojho obsiahleho testamentu vyjadruje dôvody, pre ktoré bol napísaný: "Zato som si želal moju poslednú vôľu napísať, aby po mojej smrti nevznikli spory, ktoré by spôsobili ťažkosti mojej milostivej, ctenej manželke pani Barbore Orlayovej a ani spory medzi mojimi bratmi a ich potomkami."

Peter II. si želal byť po smrti pochovaný v kláštore v Szendrő v Boršodskej stolici. "Keď povolá ma ku sebe Pán Boh, želám si, aby moja ctená milostivá pani manželka Barbora Orlayová, moje telo nech pošle rádovým mníchom do kláštora v Szendrő, aby ma tam pochovali, bez všetkej pompéznosti a bez rodového erbu, ale aby poslala zároveň s mojím telom i 10 zlatých pre mníchov, aby na druhý deň i ďalšie dni, pokiaľ budú stačiť peniaze, odslúžili za mňa svätú omšu. A prosím i moju manželku, aby po mojej smrti nechodila do kláštora a nenosila za mnou smútok. Po mojom pohrebe, keď sa vráti služobníctvo zo Szendrő, ihneď koho nebude treba prepustiť, každému zaplatiť, komu čo patrí podľa dohody."

Manželke barónke Barbore Orlayovej vyjadril vo svojej poslednej vôli nesmiernu vďaku a oddanosť: "Moja milostivá manželka, hneď po svadbe, ba i potom neskôr zo svojich peňazí šatstvo, zbrane aj kone kupovala, všetky plášte ona dala ušiť, moje služobníctvo odela a aj ich platila zo svojich peňazí. V mojej častej chorobe lekárnikovi, doktorovi zaplatila za mňa veľa peňazí."

Majetok mienil Peter II. podeliť medzi svojich bratov, ktorí mali jeho manželke Barbore vyplatiť 10 000 rýnskych zlatých. Keďže manželia boli bezdetní, v testamente poručil všetok majetok po smrti manželky rozdeliť medzi bratov a ich potomkov.

V čase posledného stavovského povstania sa zdržiaval barón Peter II. na majetkoch svojej manželky v Hradišti na Morave, vo funkcii gemerského župana ho vtedy na Krásnej Hôrke zastupoval jeho brat Štefan I.

"Keďže v minulosti som bol odkázaný na manželku a celých osem rokov som sa zdržiaval v Hradišti na Morave, bol som nútený od cudzích si požičať, čo jasnejšie budeme vidieť z povinnosti, keďže tie peniaze spolu spočítame a približne 5 569 zlatých, tento dlh som povinný vrátiť."

Po skončení povstania Františka Rákocziho II. a návrate na Krásnu Hôrku bol kvôli dlhu nútený predať časť dobytka a pol dediny Olahpatak dať do zálohu.

Okrem starostlivosti o nehnuteľný majetok sa barón vo svojej poslednej vôli zaoberal aj majetkom hnuteľným, ktorý predstavovali predovšetkým dobové strieborné predmety, zbrane, kusy nábytku: "Keďže premýšľam a uvažujem o hnuteľnom majetku, podľa zákona moja žena je oprávnená, veď všetky svoje peniaze v tom má. V čase vojny či iného nebezpečenstva, ak by musela odísť na bezpečnejšie miesto, mohla by zálohovať 3 000 zlatých z môjho dobytka, všetky hnuteľné veci by mohla zobrať," avšak znova verí v manželkinu náklonnosť. "Len o jedno ju prosím, aby mi ostala verná do poslednej minúty a týmto mojím želaním nepohrdla."

S manželkou Barborou dali od základu postaviť Jovický mlyn a taktiež sa starali aj o vinicu na hrušovskom kopci, zisky z nich, teda 30 zlatých, žiada manželku, aby v každom roku poslala mníchom do kláštora v Szendrő, aby odslúžili trikrát v roku - na Vianoce, na Veľkú noc a na Turíce - vždy dve sväté omše: "Jednu svätú omšu za tých, ktorí ešte sú tu, za žijúcich urodzených príbuzných aj pre ich deti z obidvoch vetiev. Druhú omšu za tých, ktorí už nie sú medzi nami - pre nebohých príbuzných z obidvoch vetiev. A keby tých peňazí zdalo sa im málo za dve omše, moja milá manželka nech pohľadá taký kláštor, ktorý s tým súhlasí. Tak sa mi zdá, že predstavený levočských minoritov zoberie tú ponuku, lebo sú teraz v chudobnom stave."

V testamente barón spomína aj podhradský dom s názvom Győngyőssi s troma pustatinami, ktoré ponecháva manželke Barbore a zároveň ju prosí, aby podhradskému farárovi zaplatila 30 zlatých, po častiach trikrát v roku: "Prikazujem, aby po mojej smrti pred oltárom deň aj noc svietil kahanec a aby kňaz odslúžil omšu za živých šľachticov a ich potomkov obidvoch vetiev a takisto aj za zomrelých obidvoch vetiev."

Po Barborinej smrti mal starostlivosť o spomínané nehnuteľnosti prevziať barónov brat Juraj II. Andrássy, ktorému pripadla aj Drnava.

Podľa závetu mal ostrihomský arcibiskup dohliadnuť, aby už skôr spomínané nehnuteľnosti, ako vinica, mlyn a dom v Győngyőssi, nespustli, ak by sa tak stalo, tunajší farár z Krásnej Hôrky mal o tejto skutočnosti upovedomiť ostrihomského arcibiskupa: "...ktorý by upozornil majiteľov, aby to dali do poriadku, keby nevládali a nemali na to, nech okamžite od nich zoberie a odovzdá ďalšiemu bratovi, a keď ani ten by sa nestaral, hoci aj cudziemu šľachticovi do rúk, len aby bolo o všetko tak postarané, ako si žiadam v tomto závete."

Vinice v Lette a Nagy György odkázal Peter II. svojmu najmladšiemu bratovi Matejovi III. v hodnote 2 000 zlatých. A zároveň si želal: "...a v tom roku, keď zomriem, všetky zisky z nehnuteľností, z viníc nech prevezme moja milá manželka Barbora, nielen ona, ale aj potomkovia obidvoch vetví, keby som sa inakšie nestíhal s nimi dohodnúť, pokiaľ žijem. Pretože aj teraz som práve zadlžený, pomaly splácam dlh, ale keby moje dlhy som nestihol vrátiť, na vyplatenie nechám Oláhpotok. Ale keď moju manželku budú otravovať pre dlhy, nech to predá a z toho nech vyrovná dlhy, pretože bral som to do zálohy a zato mienim to vyplatiť, aby som sa kvôli tomu netrápil na druhom svete."

V závere sa s prosbou obracia na kancelára Mikuláša Illesházyho, aby dohliadol, aby sa naplnila jeho posledná vôľa. Barón Peter II. Andrássy zomrel vo Viedni, rok po napísaní testamentu. Jeho manželka Barbora ho prežila o tri roky, zomrela v roku 1718. Rodové sídlo hrad Krásnu Hôrku zdedil Štefan I. Andrássy, brat Petra II.