Korzár logo Korzár
Sobota, 23. jún, 2018 | Meniny má Sidónia
Nájdete nás na webe

Na východe pociťujú problémy v budovaní vodovodnej infraštruktúry

Komplikácie a ťažkosti pri budovaní a skvalitňovaní vodovodnej a kanalizačnej infraštruktúry na východnom Slovensku majú vodári a samosprávy ako akcionári Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti.

KOŠICE. Komplikácie a ťažkosti pri budovaní a skvalitňovaní vodovodnej a kanalizačnej infraštruktúry na východnom Slovensku majú vodári a samosprávy ako akcionári Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti (VVS), a. s., Košice. Ide hlavne o čerpanie európskych fondov na výstavbu kanalizácií.

"Obce, ktoré nemajú dvetisíc obyvateľov, nemôžu žiadať finančné prostriedky na ich stavbu. Je nejasné, kto takúto diskriminačnú podmienku vytvoril, keď ešte v roku 2006 takéto pravidlá neboli," uviedol pre TASR generálny riaditeľ VVS Stanislav Hreha. Informoval, že v tom čase medzinárodne vytendrovali tri veľké projekty na výstavbu kanalizácií v celkovej hodnote 10 miliónov eur (taká bola len hodnota spracovania projektov), ktoré teraz môžu odložiť do zásuvky, ale už bez spomínanej sumy, ktorú museli zaplatiť.

Článok pokračuje pod video reklamou

Paradoxné podľa Hrehu je to, že na východnom Slovensku je na kanalizáciu napojených 52 % domácností. Z 947 miest a obcí spomínanú podmienku na čerpanie eurofondov spĺňa len 96 a tie už takmer všetky majú kanalizáciu.

"Krátko povedané, východné Slovensko sa škrtlo. Úradníci zodpovedného rezortu tvrdia, že ide o podmienky predvstupových zmlúv Slovenska do EÚ. Nie je to pravda. Podľa nich totiž do roku 2015 majú byť odkanalizované obce nad 2000 obyvateľov, ale nikde sa nehovorí, že len tieto obce," zdôraznil Hreha. Ako pripomenul, aj laikovi je jasné, že postaviť čistiareň odpadových vôd len pre obec nad 2000 obyvateľov, je nezmysel, ak sa môže do nej napojiť ďalších päť obcí z okolia. Prevádzka by bolo oveľa lacnejšie a v konečnom dôsledku by sa to prejavilo aj v cene u konečného odberateľa.

Ďalší problém s čerpaním eurofondov podľa Hrehu je aj v tom, že túto možnosť dostali aj obce samostatne. "Nechcem všetky obce hádzať do jedného vreca, ale mnoho stavieb sa rieši nekoncepčne a nie v súlade zo základnými pravidlami vodohospodárstva. Obce nemajú žiadne skúsenosti s riadením takýchto stavieb a ani žiadne skúsenosti s prevádzkovaním hotových stavieb. Tu sa vytvára priestor pre rôzne špekulácie s možnosťami prevádzkovania. A to nehovorím o financiách, lebo obce väčšinou nemajú finančné prostriedky na projekty a ani na kofinancovanie," vysvetlil riaditeľ VVS.

Tým však komplikácie okolo výstavba vodárenskej infraštruktúry na východe Slovenska nekončia. Ďalší okruh problémov je vo financiách vodárenských spoločností. Hreha spresnil, že VVS bola štátnym podnikom a neprevzali ho v dobrom stave - nevyhovujúce boli potrubia, zastarané technické a technologické vybavenie, žiadna informačná technika, 20 až 40-ročné vozidlá, nízke platy zamestnancov a podobne, čiže bolo potrebné ho prebudovať na modernú akciovú spoločnosť.

Manažment v spolupráci s akcionármi - primátori miest, ktorí sú priamo v predstavenstve a v dozornej rade spoločnosti - pripravil projekty obnovy a novej výstavby vodárenských sietí minimálne na päť rokov dopredu. Banky pri čerpaní úverov totiž žiadajú aj 10 a viac ročné plány a postupne podľa nich chcú postupovať, ale, ako povedal Hreha, je to absolútne nemožné.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) každý rok dáva nové pravidlá tvorby cien vodného a stočného, čo ruší možnosti dlhodobého plánovania. Vodárenstvo je odvetvie, konštatoval Hreha, v ktorom sa musí myslieť minimálne na päť rokov dopredu, pretože už len návratnosť investícií je asi 30 rokov.

"ÚRSO svojím konaním ženie vodárenské spoločnosti do mínusového hospodárskeho výsledku. Nepochopiteľné pre nás je, že ten istý úrad povoľuje sieťovým odvetviam, ako sú plynárne a elektrárne, približne 30 % zisku, a konkrétne VVS nemá ročne ani 1 %," konštatoval šéf východoslovenských vodárov. Po predložení ekonomicky oprávnených nákladov, pokračoval, sú tieto položky neakceptované bez udania dôvodu.

"Viem, že nikto nechce, aby sa cena vody zvyšovala, ale ako má vodárenská spoločnosť fungovať, keď ceny všetkých vstupov rastú a ÚRSO to neakceptuje. Zlým regulovaním v priebehu šiestich rokov vodárenské spoločnosti majú finančný deficit a jeho vyrovnávanie z predaja vlastných nehnuteľností nejde donekonečna. Dovoľujem si tvrdiť, že keby regulácia za týchto posledných 6 rokov prebiehala tak, ako mala, dnes by už vodárenské spoločnosti nezvyšovali ceny a tie by dokonca mohli klesať. V tejto situácii vyznieva tlak na znižovanie cien dosť absurdne, nie sú financie ani na obnovu a rekonštrukciu starých vedení a technológii a už vôbec nehovorím o kofinancovaní projektov," povedal.

Niektoré obecné vodárne dodávajú vodu obyvateľom za oveľa nižšiu sumu ako vodárenské spoločnosti, ale Hreha sa pýta, za akú cenu. Podľa jeho poznatkov nedodržujú zákony, nerobia chemické rozbory vody, povinné dezinfekcie chlórovaním, nemajú licenciu ani cenový výmer od ÚRSO, žiadne odpisy, sú bez kontroly a údržby a podobne, čiže bez nákladov.

"Vodárenské spoločnosti nepotrebujú veľký zisk, ale potrebujú mať v cene všetky náklady. Aj tak všetky finančné prostriedky končia v mestách a obciach, pretože majiteľmi VVS, a. s., sú mestá a obce. Aj keby boli vyplácané dividendy, tie neskončia vo vreckách súkromníkov, ale mestá a obce ich znovu len investujú do vody. Nemôžem tiež nespomenúť finančnú disciplínu štátnych organizácií, ktoré si neplnia svoje povinnosti voči vodárňam a napriek tomu ich nepenalizujeme, aby sme nezaťažovali štátny rozpočet. Naopak, my musíme plniť všetko bez možnosti úľav na penále. Konkrétnym príkladom sú nemocnice, ktoré nikdy neplatia na čas, a my ich neodstavíme od vody z morálneho hľadiska a penále im odpustíme. Opačne, Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., nám fakturuje za odber podzemnej a povrchovej vody a keď nezaplatíme načas, penále nám nikdy neodpustí," dodal Hreha.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na Korzár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kreditná karta – áno alebo nie
  2. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  3. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  4. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  5. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  6. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  7. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
  8. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
  9. Arca Brokerage House s výrazným nárastom aktív pod správou
  10. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom
  1. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  2. MiddleCap Equity Partners a Mayfair Assets ukončili fúziu
  3. Súboj olympionikov na Malom Dunaji
  4. 5 tipov ako využiť ľahké priečky pri rekonštrukcii bytu
  5. Dvojitý diplom medzi EU v Bratislave a UNWE v Sofii
  6. Ustanovujúce valné zhromaždenie Alumni klubu EU v Bratislave
  7. Kreditná karta – áno alebo nie
  8. Nemusím sa na nikoho spoliehať
  9. Štátny tajomník envirorezortu: Na sucho musíme byť pripravení.
  10. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina?
  1. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí 26 532
  2. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 11 713
  3. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch? 8 564
  4. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 8 493
  5. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 7 977
  6. Kreditná karta – áno alebo nie 6 374
  7. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina? 5 667
  8. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 5 315
  9. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 3 976
  10. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou 3 793

Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop