Kolega z poroty Jozef Bednárik ju zo žartu nazýval "Doktorka Mengele", lebo sa mu nepáčili niektoré jej prísne komentáre. Tatiana Drexler je však nesmierne šarmantná, stále usmiata a srdečná dáma, ktorá si v priebehu chvíľky svojou srdečnosťou podmaní každého, s kým sa rozpráva.
Máte za sebou tretiu Let's dance, v ktorej ste boli porotkyňou. Bavilo vás to rovnako ako na začiatku? Nemali ste pocit, že je to stále o tom istom, že neviete, čo by ste nové vymysleli?
- Ale nie. Vždy je to iné, vždy človek začína od nuly a musí sa pozerať na to, čo tí súťažiaci prinesú na parket. Stále sú to nové osobnosti, nové historky, ktoré tým prichádzajú na parket, a preto je to zakaždým odlišné.
Ako sa vám páčila táto séria? V čom bola iná, než tie predchádzajúce?
- Táto sa naozaj niesla v duchu Evičky Mázikovej (smiech), a keď si niekedy budem spomínať na túto Let's dance, tak vždy si budem spomínať na Evičku, na jej energiu, na to, ako ukázala, že aj šesťdesiatka je naozaj čas, keď sa to dá pekne roztočiť...
Máte za sebou jedenásť náročných týždňov. Vo všedné dni ste zarezávali vo svojej škole v Nemecku, počas víkendov ste chodievali do Bratislavy na priame prenosy, no aj tak pôsobíte dojmom, že slovo únava nepoznáte. Vždy ste usmiata, dobre naladená... Mrzutú sme vás ešte nevideli.
- Bude to tým, že ja patrím k šťastným ľuďom, ktorí robia prácu, ktorá ich veľmi baví. Takže ja sa teším zo dňa na deň, aj keď sa musím priznať, že v poslednom čase, možno je to tým počasím, že je taká zima a prší, mám niekedy pocit, že som už pomaly aj ustatá.
Takže počasie je práve to, čo vás dokáže o tú energiu obrať?
- Áno, a hlavne zima. Mne keď je zima, ja som, brrrrr, úplne o ničom. A začínam o sebe pochybovať...
Okrem srdečného úsmevu ste počas tanečnej šou upútali vždy krásnymi šatami. Máte vzťah k móde a rada sa pekne obliekate?
- Ja sa rada obliekam, ale čo je možno pre ženu netypické, strašne nerada nakupujem. Ja si napríklad neznášam vyskúšať veci v obchode. Naozaj kupujem tak od oka a veľmi, veľmi často sa mi stáva, že si donesiem domov veci, ktoré mi potom vôbec nesedia, z čoho sa zase veľmi tešia moje žiačky, ktorým to potom posuniem.
Aj v súkromí sa obliekate tak elegantne, ste vždy nalíčená a tip-top upravená?
- Som človek plný kontrastu a týka sa to aj obliekania. Napríklad, keď som študovala, tak moja mama bola zo mňa zúfalá a nešťastná, lebo ja som mala jeden sveter a jedny roztrhané nohavice azda tri roky! Učesala som sa fakt len z donútenia, keď som šla na skúšku. Chodila som ako Mirko Šmajda, ale kým u neho je ten účes súčasťou imidžu a prácne vyrábaný, u mňa to bolo prirodzené, bez česania. A potom som prišla na tanečnú súťaž, obliekla som si tie nádherné šaty a nalíčila som sa. A ten kontrast toho do koča, aj do voza, sa mi páči celý život.
A akú módu preferujete teraz, keď už nie ste študentka, ale šarmantná žena v najlepších rokoch? Pravdupovediac si vás nevieme predstaviť v teplákoch a mikine...
- No tepláky nie, ale ja strašne rada nosím tú ležérnu tanečnú módu. Lebo cez týždeň učím tanec a som veľa s mladými ľuďmi. No a oni sú veľmi kritickí a veľmi otvorení, takže sa mi často stane, že mi povedia: ´Ježiš Mária! Táňa, ako to vyzeráš?!´ Takže sa musím tak nejako udržiavať v ich rytme a používať ich reč, aby mi rozumeli...
Dušu tanečníka, samozrejme, poznáte veľmi dobre, lebo máte za sebou niekoľkoročnú úspešnú kariéru, keď ste vlastne začínali s tancom?
- Okolo trinástich rokov. Predtým som robila športovú gymnastiku, takže som mala relatívne ľahký nástup do spoločenských tancov.
So spoločenským tancom ste začínali na Slovensku, no po vyštudovaní vysokej školy ste aj so svojím tanečným partnerom emigrovali do Nemecka. A aj tam sa vám vďaka nemeckým koreňom podarilo uchytiť v spoločenskom tanci. Koľko rokov ste teda súťažili a aké úspechy ste zožali?
- Zo Slovenska sme odišli v roku 1987 a s aktívnou kariérou sme skončili v roku 1998. Najskôr sme ako amatéri niekoľkokrát boli vo finále majstrovstiev Nemecka a umiestnili sme sa na vysokých miestach vo svetových súťažiach. Potom sme prešli k profesionálom.
Ako sa z úspešnej tanečnice stala trénerka?
- Keď sme skončili s tancovaním, môj tanečný partner, ktorý sa stal aj mojím manželom, odišiel do Ameriky. Rozmýšľala som, čo ďalej, a tak som začala trénovať súťažné dvojice. A musím povedať, že mám veľmi dobrých a úspešných žiakov.
Keď ste takto sedeli v Let's dance za porotcovským stolíkom a pozerali ste sa na súťažné tanečné páry, netrhalo vám nohami do rytmu?
- Jéééžiš, a ako strašne... Ja veľmi rada tancujem a tancujem dodnes. A je mi ťažké obsedieť. A veľmi, naozaj veľmi, závidím týmto tanečníkom, že ich zastihla tá éra televíznej súťaže v dobe, keď sami tancujú. Lebo ja by som tiež strašne rada tancovala v Let's dance. Oveľa radšej ako porotcovala.
Už počas aktívnej kariéry ste mali bližšie k latinsko-americkým tancom. Zostalo vám to dodnes? Ktorý tanec váš najobľúbenejší?
- Môj najobľúbenejší tanec je asi rumba a pasodoble. Z toho priemeru by som vybrala práve tieto dva tance, ktoré sa mi celý život najviac páčili.
Na parkete sa nám predvádzala celá plejáda šikovných tanečníkov. Ktorý sa vám, ako odborníčke, pozdáva najviac a radi by ste si s ním "zatrsali"?
- Mne sa veľmi páči Tomáš Antálek, ktorý tancoval s Martinou Šimkovičovou. Myslím si, že je veľmi, veľmi dobrý tanečník. On je totiž ešte aj aktívny, súťaží, takže vidno, že je ešte v šťave. Tak s ním by som si zatrsala!
Tatiana Drexler
narodila sa v znamení Vodnára a tohto roku oslávila 47 rokov
vyštudovala Matematicko-fyzikálnu fakultu UK, ktorú si vybrala z "kádrových" dôvodov. Jej rodina mala totiž kapitalistické korene, sestra emigrovala do Ameriky a otca vylúčili zo strany, takže umelecký smer nemohla študovať. Napokon sa jej na škole veľmi páčilo
s tanečným partnerom a prvým manželom Petrom Ingrišom emigrovala v roku 1987 do západného Nemecka. Usadili sa v Hannoveri a vďaka jej nemeckým koreňom začali súťažiť za túto krajinu
bola niekoľkonásobnou majsterkou Slovenska, deväťkrát sa dostala do finále majstrovstiev Nemecka, prebojovala sa do semifinále majstrovstiev sveta
po ukončení tanečnej kariéry jej manžel odišiel do Ameriky, nechal ju v zlej finančnej situácii, a tak si v Hannoveri otvorila tanečné štúdio, kde trénuje nemecké a české špičkové súťažné páry
v roku 2001 sa vydala za svojho druhého manžela Hartmuta Hoppeho. Ich zoznámenie bolo vskutku originálne. Pri parkovaní nabúrala do jeho auta, a tak mu za stieračom nechala lístok s kontaktom na seba. A z počiatočných telefonických rozhovorov vznikla láska
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
