Španielsko je pre nás (pomerne) obľúbenou turistickou a dovolenkovou destináciou, aj keď v ostatnom období sa o tejto krajine veľa hovorí najmä v súvislosti s veľkým (ale vraj zvládnuteľným) deficitom verejných financií. Treba len dúfať, že škrty v španielskych verejných výdavkoch sa neprejavia na znížení rozpočtu potrebného na udržiavanie veľkolepej stavebnej pamiatky, ktorej je venovaný dnešný diel nášho seriálu. Je to El Escorial pri Madride.
Leží 45 km od Madridu
O komplexe El Escorial sa často hovorí ako o madridskej pamätihodnosti, aj keď tento palác leží približne 45 kilometrov severozápadne od španielskeho hlavného mesta. Oficiálny názov tohto rozsiahleho stavebného komplexu je El Real Monasterio de El Escorial. Aj keď neviete po španielsky, možno si domyslíte (a správne), že slovo Real znamená kráľovský a slovo monasterio kláštor. Podľa tohto názvu ide teda o kráľovský kláštor El Escorial. Skutočnosť je trochu zložitejšia, pretože El Escorial má síce štatút tzv. španielskeho kráľovského miesta, ale v súčasnosti funguje ako kláštor, kráľovský palác, múzeum i škola.
Kláštor i kráľovský palác
Pôvodne bol palác súčasne kláštorom i kráľovským palácom. Túto možno trochu nezvyklú duálnu funkciu paláca možno priblížiť v kontexte historických súvislostí. V 16. a 17. storočí bol tento palác jedným z miest, ktoré boli spoločným architektonickým výrazom jednoty svetskej moci španielskej monarchie a cirkevnej dominancie rímskokatolíckej cirkvi v Španielsku. Treba spomenúť, že ide o obdobie tzv. protireformácie, teda o obdobie, keď katolícka cirkev a s ňou spriaznené európske kráľovské domy začali vyvíjať silný protitlak voči šíriacemu sa protestantskému hnutiu.
Bojovník proti protestantizmu
Jedným z veľkých bojovníkov proti vlne protestantizmu, šíriacej sa Európou, bol španielsky kráľ Filip II. Ten venoval väčšinu svojho dlhého panovania (1556 – 1598) a veľa zo svojho zdanlivo nevyčerpateľného prísunu zlata (z Nového sveta, teda zo Španielmi dobytých území na americkom kontinente) na zabrzdenie protestantského vplyvu. Jeho úsilie bolo z dlhodobého pohľadu aspoň čiastočne úspešné. Rozhodnutie postaviť komplex El Escorial padlo už na začiatku Filipovej vlády.
Na poctu víťazstva nad Francúzmi
Filip nariadil vybudovanie komplexu na oslavu španielskeho víťazstva v bitke s francúzskym kráľom Henrichom II. v roku 1557 pri St. Quentine. V komplexe mala byť okrem kláštora aj nekropola, kde mali byť uložené pozostatky kráľových rodičov (Karola I. a Izabely Portugalskej), samotného kráľa i jeho potomkov. Okrem toho malo byť v komplexe aj centrum protireformačných štúdií. Na výstavbu komplexu bol vybratý pozemok, ktorý leží v nadmorskej výške 1 028 metrov na úpätí pohoria Sierra de Guadarrama.
Príjemnejšie ako v Madride
Výhodou takto vysoko ležiaceho miesta bolo to, že počas leta, ktoré je obvykle v Madride doslova úmorné, sa sem - do predsa len chladnejšieho prostredia - mohol presťahovať kráľovský dvor. Kráľ Filip angažoval pre výstavbu komplexu El Escorial španielskeho architekta Juana Bautistu de Toledo, ktorý istý čas pracoval ako druhý architekt pri stavbe Chrámu sv. Petra v Ríme. Základný kameň budovy bol položený 23. apríla 1563. Pôdorys komplexu má tvar akejsi pravouhlej mriežky. Traduje sa, že mriežkovitý pôdorys bol zvolený na poctu sv. Vavrincovi, ktorý bol upálený na rošte (sviatok sv. Vavrinca je 10. august, teda deň, keď Filip vybojoval víťaznú bitku s Francúzmi).
Kontroverzný pôdorys
V skutočnosti je kontroverzné, prečo má komplex takýto pôdorys. Nejde však o nijaký originálny typ pôdorysu, pretože takýto pôdorys malo už vtedy mnoho iných stavieb, napríklad King´s College v Cambridgi. Paláce s podobnou dispozíciou boli bežné v byzantskom i arabskom svete. Veľmi podobný pôdorys má aj Alcázar v Seville a Alhambra v Granade. Najpresvedčivejšia teória o pôvode pôdorysu stavby je tá, ktorá tvrdí, že pôdorys je založený na opise Šalamúnovho chrámu judeo-rímskym historikom Jozefom Flaviom. Nasvedčovali by tomu aj sochy Dávida a Šalamúna po bokoch vstupu do baziliky vnútri komplexu. Celý komplex má dĺžku 224 metrov a šírku 153 metrov, aj keď sa objavuje údaj, že rozmery sú 204 m x 160 m.
Vyzerá ako pevnosť
Na každom rohu komplexu je veža štvorcového prierezu, blízko stredu komplexu sú dve zvonice. Na stavbu komplexu bola použitá najmä žula (granit) z neďalekého lomu. Sivá žula dáva komplexu až pochmúrny výraz, takže sa zdá, že ide skôr o pevnosť než kláštor a palác. Hlavný architekt Toledo v roku 1567 zomrel, a potom viedol práce na stavbe jeho žiak Juan de Herrera. Z tohto obdobia pochádzajú výrazné zmeny projektu, týkajúce sa najmä kláštornej baziliky a veľkého procesného schodišťa. Bazilika San Lorenzo el Real tvorí centrálnu časť celého komplexu El Escorial.
Z latinského grécky
Pôvodne mala byť postavená, ako väčšina chrámov tej doby, na pôdoryse latinského kríža (ten má zvislé rameno dlhšie a priečne kratšie, čím má pripomínať kríž, na ktorom bol umučený Ježiš). Tento pôdorys zmenil de Herrera (niektoré zdroje tvrdia, že to nemusel byť on) na grécky kríž s rovnako dlhými ramenami. Táto zmena umožnila postaviť namiesto polkruhovej kupoly nad hlavným oltárom veľkú kruhovú kupolu nad stredom kríža. Kupola je nesená štyrmi mohutnými žulovými blokmi, ktoré sú poprepájané jednoduchými románskymi oblúkmi. So stavebnou jednoduchosťou kontrastuje mimoriadne bohato zdobený hlavný oltár. Za oltárom je 28 metrov vysoká ozdobná stena (tzv. retabulum), postavená z červenej žuly a jaspisu.
Kráľovský panteón
Táto stena je dekorovaná pozlátenými bronzovými sochami, ktoré zhotovil Leone Leoni. Kráľ pôvodne chcel, aby retabulum bolo vyzdobené Michelangelovými alebo Tizianovými maľbami, ale obidvaja títo umelci už mali pri začatí stavby vyše 80 rokov a ponuku odmietli. Pod kráľovskou kaplnkou baziliky je kráľovský panteón, kde sú pochovaní všetci španielski monarchovia (okrem troch) od doby Karola I. Je tam pochovaný aj Juan de Borbon (otec dnešného kráľa Juana Carlosa I.), hoci ten nikdy nevládol.
Sledoval omšu cez okno
Kráľovské komnaty sú postavené za bazilikou, vedľa jej hlavného oltára. Kráľ Filip mohol, keď ho zastihol záchvat dny, zo svojej izby cez okno sledovať omšu v bazilike. V komplexe El Escorial je aj obrovská zbierka umeleckých diel, vrátane diel takých majstrov, akými boli Tizian, Tintoretto, El Greco, Velázquez, Paolo Veronese a ďalší. V komplexe je aj knižnica, ktorá je dlhá 40 metrov, široká deväť metrov a vysoká desať metrov. V tejto knižnici je vyše 40 000 zväzkov, vrátane dokumentov z osobnej zbierky Filipa II.
V stredu zadarmo
Komplex obsahuje aj jednu z najväčších zbierok relikvií v celom katolíckom svete. Okolo 7 500 relikvií je umiestnených v 570 relikviároch, ktoré navrhol Juan de Herrera. Možno ešte doplniť, že v kláštore sídlili pôvodne hieronymiti, dnes tam sídlia mnísi rádu sv. Augistína. El Escorial, ktorý bol 2. novembra 1984 zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, ročne navštívi vyše pol milióna turistov z celého sveta. Ak chcete El Escorial navštíviť, urobte tak v stredu, keď ho občania Európskej únie môžu navštíviť zadarmo - inak je vstupné osem eur.
Južná fasáda. El Escorial je postavený zo žuly z blízkeho kameňolomu.
Letecký pohľad na El Escorial. Podtext: Vzorom mrežovitého pôdorysu komplexu bol vraj Šalamúnov chrám.
Priečelie baziliky. Bazilika mala mať pôvodne pôdorys tvaru latinského kríža, neskôr bol zmenený na grécky kríž.
Pohľad zvnútra do kupoly. Kupola spočíva na štyroch masívnych granitových stĺpoch.
Vnútrajšok baziliky Ozdobná stena za oltárom je vysoká 28 metrov.
Sála knižnice. Je v nej vyše 40 000 drahocenných zväzkov.
Panteón pod bazilikou. V podzemnom panteóne sú hrobky španielskych kráľov.
Foto: archív
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.