voliči naozaj môžu niečo zmeniť".
Najväčší škodca prekrúžkovaný nebol, a predsa podal demisiu."
Skutočne, tzv. preferenčné hlasy zohrali v Česku bezprecedentnú rolu. Napr. v Pardubickom kraji poslali mimo parlament troch vrchných lídrov ODS. A vzhľadom na zaujímavosť, že títo vzápätí požiadali, aby im boli vrátené milióny (dokopy), čo investovali do kampane, by sa aj dalo usúdiť, že výborne. Bude predsa len asi menej korupcie, ak pôjdu do funkcií takí, ktorí si nekupujú miesta na kandidátke. Lebo, všakáno (kauza Hanzel vs. Smer!), otázka je, že čo je asi najpravdepodobnejšou motiváciou človeka, ktorý napr. za "dvojku" na listine zaplatí 500-tisíc Kč? (Isteže, môže to byť aj túžba po spoločenskom uznaní /som poslanec!/ a statuse, ale držme sa toho, čo je najpravdepodobnejšie...) No. Odvrátenou stránkou veci je, že šťastlivci, ktorí sa z hlbín listiny katapultovali do najvyššej politiky asi ako výhercovia v Športke, nemali pred voľbami ani sen, že by niekedy zvnútra parlament uvideli... So znížením korupčného potenciálu budúcej snemovne takto voliči znížili aj potenciál, hm, kvalifikačný. Spodok kandidátok je totiž čistá vata, vypchávka, aby tam proste niekto bol napísaný.
Nebol by problém, keby sa krúžkovalo na základe nejakej overenosti, osvedčenosti, autority, tej-ktorej osobnosti. Avšak práve to, že preferenčná voľba sa určitými elitami a internetovými hnutiami inzerovala ako "šanca na zmenu", až prerástla v masovú zábavu, zrejme zapríčiní ešte menšiu prehľadnosť a politickú stabilitu v budúcnosti. Vziať si presne z tohto príklad na Slovensku môže byť dosť ošemetná záležitosť. Niežeby mal autor najmenšiu ilúziu o špičkách ktorejkoľvek listiny, čo sa tu bude voliť. Kto si však myslí, že obrodí slovenskú politiku, ak napr. namiesto Mikloša a Janiša pošle do NR SR osemdesiatosmičku a stodvanástku zo zoznamu SDKÚ, tak je padnutý na hlavu. Samozrejme, kto chce voliť HZDS či Smer, tak nech im pokojne odsekne hlavu, ale ako princíp je český manéver, že (de facto) otočíme listinu hore nohami, pekný nezmysel. Myslieť si, že proti "skostnateným" stranám, partokracii, sa dá nejako veľmi bojovať cez preferenčné hlasy, akože tí dole sú lepší, je mimo misy. Politika urobila nesmierne veľa pre to, aby sa jej ľudia štítili a mali k nej opovržlivý vzťah. Rozhoduje však stále o príliš vážnych veciach, aby sme cez masovú negáciu straníckych poradovníkov vytiahli z nej aj to málo intelektu a kompetencie, čo chudokrvné strany obsahujú. Iste, to sa nevzťahuje na voličov, ktorí vlastnia akosi podložený názor či osobnú skúsenosť, že tá a tá persóna je lepšia.
Napokon, ak už ide o posolstvo a "vplyv" na Slovensko... Krúžkovací efekt by nemal odkloniť pozornosť od toho, že v Česku prehral populizmus a horší, menejcenný koncept pre budúcnosť. Najväčší škodca prekrúžkovaný nebol, a predsa musel podať demisiu. To je základný odkaz.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
