Korzár logo Korzár
Nedeľa, 21. január, 2018 | Meniny má Vincent
Pridajte si svoje mesto
KONIEC VOJNY V PREŠOVE V SPOMIENKACH PAMÄTNÍKOV

Svadby na rumovisku

Dlho sa zdalo, že Prešov vojna obchádza. Front sa približoval, jednako akoby sa druhé najväčšie mesto okypteného Slovenska nachádzalo v závetrí, ešte v januári 1944 tu založili divadlo. Zato na konci toho istého roku všetko vyzeralo celkom inakšie.

Prešov po bombardovaní. Taká bola podoba Prešova na konci 2.svetovej vojny.(Zdroj: archív autora)


Anna Hutyrová, dnes 84-ročná, chodila v tom čase do 2. ročníka odbornej školy pre ženské povolania. „Lietadlá často preleteli ponad mesto, keď zahučali sirény, všetci sme museli do úkrytu. Školský rok sa skončil už koncom mája, kto mohol, odchádzal na dedinu. My sme sa so švagrinou a jej dvojmesačnou dcérou Gabikou presťahovali do Teriakoviec, jej teta tam mala veľké gazdovstvo."

Zahynulo jedenásť Prešovčanov

Popoludní 20. septembra 1944 bombardovali sovietske lietadlá železničnú zastávku Prešov-mesto, tzv. Malú stanicu, nachádzalo sa tu veľa vlakových súprav, mužstva a techniky. „Počasie bolo vynikajúce, viditeľnosť výborná," spomínal r. 2002 zástupca veliteľa eskadry N. I. Gapejonok. Po štvrtom nálete sa pobrali na spiatočný let smerom na Rzeszow. Ibaže vtedy už na nich začali Nemci zdola páliť. Zásah dostal akurát veliteľov stroj, ostatným sa podarilo nájsť priechod južnejšie. Jedenásť Prešovčanov vtedy zahynulo.

Aj pani Hutyrová sa pamätá na nálet: „Od rána sme neďaleko Šalgovíka vykopávali zemiaky pri ceste, bol teplý slnečný deň, mali sme krásny výhľad na Prešov. Zrazu ponad nás preleteli od východu lietadlá, smerovali na Solivar a ďalej do mesta. Počuli sme mocné výbuchy, zahučali sirény. Každé z lietadiel zhodilo po tri bomby a obrátili sa späť. Vtedy začali strieľať na nás, niekoľkých, čo sme boli na poli. Stihli sme sa skryť v kroví pri neďalekom jarku. Toto sa zopakovalo ešte dva razy."

Rozhodla sa vrátiť domov do Novej Ľubovne. Cesta jej trvala tri dni: „Trať bola rozbitá, vlaky premávali naokolo cez Poprad a iba vo dne. Margeciansky tunel bol zničený, urobili provizórnu koľaj okolo neho." V dedine bolo plno evakuantov i Nemcov. „Noviny prichádzali oneskorene a rádio bolo iba jedno v hostinci, navyše sa správam nedalo veľmi veriť. Dvadsiateho decembra, štyri dni pred Vianocami, sme sedeli pri večeri, keď sme začuli mocné dunenie, akoby sa zem otriasala. Vybehli sme von, smerom na juh bolo vidno žiaru. ´Bombardujú Prešov,´ usúdil otec."

Bernardína zabila tlaková vlna

Ing. Ladislava Milčeviča (1921) zastihol nálet tiež pri večeri doma v Solivare, v tom čase pracoval ako colník v Kysaku. „Vonku nastal odrazu jas, akoby na náš dom zamieril reflektor. Pritom museli byť okná kvôli bombardovaniu zatemnené! Vyšli sme na dvor a uvideli sme na oblohe svetlice, Stalinove sviečky sme ich volali, vidno bolo ako cez deň. Už k nám aj doliehali výbuchy, mesto bolo v plameňoch. Pobrali sme sa do pivnice, mala nám slúžiť ako protiletecký kryt. Keď sme sa po vyše hodine odvážili von, ako prvé sme zbadali nášho bernardína. Ležal vystretý v tráve, z ucha mu vytekala krv, zabila ho tlaková vlna. Na dome vybilo všetky okná. Inak v Solivare nálet ani nespôsobil škody. Jedna bomba dopadla na ihrisko, ale nevybuchla, na druhý deň sa pri nej hrali deti."

Zomrela spolu celá rodina

Zato Gabrielu Feckovú zastihol nálet priamo na mieste hrôzy:
„Toho večera som bola u Kopčáka v pekárni, varovala som im decko, vlastne sme sa iba hrali, i ja som bola ešte decko. Keď sa to začalo, hneď som utekala s chlapcom do pivnice. Náš starký nestihol, mal čosi s nohami, a veru bolo šťastie, že tam zostal. Keď spadla bomba na kraj nášho domu a začalo horieť, začal, aj keď nevládny, hasiť plamene vodou. Ako k nám zvonku doliehali výbuchy, ten chlapec, čo som sa mala oňho starať, zakaždým radostne zvolal: ´Eče bum, eče bum...´ Nedávno som ho stretla, inžinier, i teraz mi ďakuje. Adamčíková z domu oproti iba deň či dva predtým vravela pred pekárňou mame: ´Keby sme umreli všetci spolu, to by bolo najlepšie.´ A mama na ňu nakričala: ´Nehovoria tak, ešte privolajú nešťastie.´ Veruže sa tak aj stalo, všetci piati zahynuli."

Jaroslav Jančík (1930) sa dostal do Prešova ako evakuant od Humenného, prichýlil ich strýko na Železničiarskej ulici. Hneď jedna z prvých bômb padla na roh domu, v tej chvíli prišiel o matku i mladšieho brata. „Mňa vyhodil náraz do chodby, mal som ranu na hlave, ležal som pod kvádrom. Vyslobodili nás až ruskí zajatci, okrem mňa aj babku, tetu a jej štvorročnú dcéru. V nemocnici na Hollého ulici vládol chaos a panika, na chodbách črepiny z okenných tabúľ, rozchýrilo sa, že sa lietadlá vrátia. Ošetrili nás iba zbežne, lekári sa venovali iba najvážnejším prípadom."

Nálet zničil takmer celé mesto

Na druhý deň sa L. Milčevičovi naskytol v meste desivý pohľad. „Múry boli vyvalené, zo striech popadala škridla, na ceste zabitý kôň. Pri kasárňach neďaleko stanice zasa pozabíjané kravy, evakuanti z východu, od Stropkova či Svidníka si brali so sebou i dobytok. Zato civilná obrana fungovala, telá už stihli odviezť na identifikáciu, aspoň núdzovo začali odpratávať i trosky.
Na Štefana bolo všade v meste pusto, ticho... odrazu začujem skadesi muziku. Ozývala sa z jednej pivnice, konala sa tam svadba, zhora som videl nevestu v bielom, ako sa vykrúca v tanci, hostia sa družne bavili. Svadby boli už naplánované, konali sa bez ohľadu na to, čo sa medzitým stalo."

Mal sovietsky nálet zmysel? Ing. Milčevič to jednoznačne popiera. „Skoro celé mesto zničili, ale to, čo chceli zbombardovať, sa im nepodarilo: železničnú stanicu ani telefónnu centrálu. Nemci sa stade pobrali zväčša akurát deň pred náletom."

Aj pani Magdaléna Sakalová, v tom čase dvanásťročná, sa nazdáva, že lietadlá zhadzovali bomby, ako prišlo, nestarali sa, kam dopadnú. Ich rodina bývala na Baštovej ulici. „Len čo sa ozvali sirény, mama nás zahnala do krytu, tam sme ostali, až kým hukot lietadiel utíchol. Keď sme vyšli von, všetko naokolo bolo v troskách, akurát internát, kam sa nasťahovali Nemci, ostal nedotknutý. Až neskôr sme sa dozvedeli, že práve ten mali Rusi zasiahnuť."

Po návrate z frontu ho udali Rusom

„Nemci nariadili evakuáciu, najmä mladých mužov, aby ich Rusi nepovolali do armády," pokračuje v spomienkach pán Milčevič. „Ja som mal síce 'ausvajz', preukaz, že pracujem na colnici, ale nakoniec ani mne neostalo iné, iba sa uchýliť do lesa. Strávili sme tam noc na snehu, ráno sme dostali správu, že v Prešove sú už Rusi. Nato vyšiel z lesa veľký zástup mužov, hotová procesia, štyri- až päťtisíc."
A. Hutyrová: „Až po tom, ako k nám 25. januára 1945 prišli Rusi, vybral sa mladší brat Jozef, ktorý sa medzičasom vrátil z frontu, pešo do Prešova. Mesto bolo zbombardované, náš byt na Hlavnej ulici rozváľaný. Osemdesiatročná suseda, čo ešte donedávna robila na bitúnku, prišla o obe nohy, až po kolená. Nášho brata zobrali Rusi, ktosi ho udal. Až po dva a pol roku sa vrátil. Ja som sa vybrala do Prešova až v lete, z Kysaku pešo, vlak ešte stále nechodil. V meste bolo plno jám po výbuchoch, na domoch stopy po streľbe, omietka opadaná, okná len kde-tu zasklené. A všade plno Rusov a evakuantov, čo sa vracali domov."

J. Jančík prežil zvyšok vojny na dedine, do Prešova sa vypravili až po Veľkej noci 1945 po zrno, strýko totiž choval dve prasatá, ako bolo vtedy zvykom. Vtedy s úžasom zistili, že jedna sviňa je nažive. „Mala 50 kíl, predtým 220, po celý čas ju pri živote udržiavali vlastné zásoby. Akurát oči mala zapálené, v pivnici odvykli od svetla. Ale pozbierala sa, štyri razy mala ešte mladé, až potom ju zabili."

Neprehliadnite tiež

Štefanovi Zamkovskému zobrali milovanú chatu komunisti

Zanechal nezmazateľnú stopu v Tatrách.

Za kšefty s drogami im hrozilo 15 rokov, dostali podmienky

Obhajca poukázal na dekriminalizáciu marihuany v Európskej únii.

Jaro Baláž behom zdolal cukrovku i cholesterol

Bývalý cyklista dokazuje, že začať sa dá vždy.

Štefan Margita schudol, aby neprišiel o zaujímavé roly

Rodáka z Košíc na sladký krémeš už nenahovoríte.

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Sagan skončil v záverečnej etape na Tour Down Under tretí a vyhral bodovaciu súťaž

V etape triumfoval André Greipel, celkovým víťazom sa stal Daryl Impey.

SVET

Opäť si zavaril. Trump nevie skrývať, že je rasista

Trumpovi neveria, že nie je rasista.

Najčítanejšie na Korzár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  4. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  5. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  6. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  7. Kam do tepla v januári?
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely
  9. Konzultácia so svetovými odborníkmi dokáže zachrániť život
  10. Divoký Island: cesta ostrovom ľadu a ohňa
  1. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  2. Alarica – new business project in the market of shoes
  3. Ako jazdiť na snehu alebo ľade?
  4. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  5. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  6. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali
  7. Vlani sme si vyberali z vyše pol milióna inzerovaných áut
  8. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  9. Začiatok roka patrí dani z nehnuteľností
  10. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie? 15 314
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli? 9 428
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 3 859
  4. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali 3 297
  5. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 2 510
  6. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 2 441
  7. Kam do tepla v januári? 1 955
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 1 785
  9. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 1 557
  10. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate 944

Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop