Hoci pôsobí navonok veľmi utiahnuto, v okruhu svojich priateľov je vraj veľký extrovert. "Som až veľmi extrovertná, až niekedy otravujúca ostatných, pretože keď sa v kruhu svojich priateľov uvoľním a rozbehnem, je to väčšinou v momente, keď už všetci idú spať. A to som potom veľmi neodbytná. Keď sa opijem, niet predo mnou úniku," smeje sa obľúbená česká speváčka, ktorá vraj v takej chvíli s obľubou používa aj citové vydieranie. "Väčšinou mi podľahnú, ale už ma na druhej strane poznajú a smejú sa tomu."
Sama ako prst neostane
O desať rokov by sa rada odsťahovala z Prahy a žila niekde na vidieku, kde by mala pokoj na tvorbu. "Ten zhon v Prahe mi nerobí dobre. Chcela by som zmiznúť niekam medzi stromy," vraví 23-ročná dievčina, ktorá na otázku založenia si rodiny odpovedá ostražito. "U mňa je to zložitejšie. So svojou partnerkou si nemôžem len tak zaobstarať dieťa. Mám však ocka, brata a sestru a s ich deťmi sme jedna veľká rodina, takže samotou určite trpieť nebudem. S problémom adopcie je to dosť zložité. Stále tu existuje xenofóbia voči ľuďom, ktorí to nemaju normálne a nie sú chlap a ženská. Sama si hovorím, prečo to tí ľudia majú takto ako ja, keď potom nemôžu mať deti prirodzenou cestou. Sama si kladiem otázku, či je to správne. Tým mám však na mysli to dieťa, aby nedoplácalo napríklad na šikanu kvôli odlišným rodičom."
O svadbe nesníva
Vzťah k adopcii má však Aneta pozitívny. "Je oveľa lepšie, aby to dieťa malo nejakú rodinu, než žiadnu. Keď na ulici vidím, ako matka kričí na svoje dieťa, tak si hovorím, koľko lásky by sme mohli tomu drobčekovi dať. Podeliť sa s ním o našu spoločnú lásku, aby bolo šťastné. Raz sa to azda v Česku povolí a pôjde to."
Čo sa však týka oficiálneho spečatenia vzťahu, na to Aneta veľmi nie je. "Vnímam to skôr len ako papier, alebo rodinnú oslavu. Zatiaľ to nijako neriešim, ale možno to na mňa odrazu príde. Oveľa dôležitejšia mi však príde práve tá adopcia detí."
Čo sa týka žiarlenia na svoju partnerku, v tom má dievčina jasno. "Nevadí mi, keď ide na kávu s niekým iným... Každý vníma neveru inak. Takú tú telesnú, ani dotyky a bozky nekontrolujem, nepríde mi to dôležité."
Na mamu spomína v dobrom
Anetina mama spáchala samovraždu, keď bola ešte len malé dievčatko. Dnes už však o nej dokáže rozprávať bez veľkých emócií. "Nerozprávam sa s ňou už nahlas, pokiaľ to nie je úplne najnevyhnutnejšie. Spomienok na ňu je však nespočetné množstvo. Ako spolu pečieme placky, ako ma učí hovoriť anglicky, alebo ako ma ako chorú omylom obarila."
Autor: Aha, nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
