šte veľmi veľa roboty, aby mohli vyhlásiť mobilizáciu.
Po ponuke duálneho občianstva je uzákonenie „Dňa národnej súdržnosti" na 4.júna druhý takpovediac symbolický krok, ktorým sa Orbánov nový „režim národnej spolupráce" pripomína svetu. Nie je ani problém s obsahom, aj keď dýcha starinou. Vidieť veci tak, že „každý člen či komunita maďarstva roztrúseného pod jurisdikciou viacerých štátov sú súčasťou jednotného maďarského národa, ktorého spolupatričnosť ponad hranice je realitou a určujúcim prvkom osobnej i kolektívnej identity Maďarov", je úplne v poriadku. Nič moc, ale komu chýba do šťastia práve legislatívne potvrdenie, že patrí do kmeňa, aj keď býva mimo jeho územia, tak prečo nie. V rámci plurality (slobody) názoru je možný aj pohľad, že „trianonský mierový diktát spôsobil nezaceliteľné a dodnes nespracované stopy vo vedomí stredoeurópskych národov (a bla, a bla, a bla)". O tom by sa dalo aj celkom polemizovať (keby nebolo politikov, väčšina ani nevie, či Trianon je geologická éra v druhohorách, eventuálne tunel v Alpách), ale netreba. Nech mlčia najmä tí, ktorí v iných parlamentoch schvaľovali „Lex Beneš" a podobné nezmysly.
Problém je, že kým menšinám za hranicami, azda mimo pocitu, deklaratórny zákon nedá pranič (ani toľko, čo krajanský), vyvolávanie Trianonu oživuje nedôveru a démonov ohrozenia tam, kde majú na túto históriu zásadne iný, a rovnako legitímny názor. Existujú aj menej nacionálni lídri, ako Fico a Gašparovič, avšak Lex Trianon je priamou pozvánkou, aby sadli na špirálu a žeravili kmeňové napätie. Slovenský premiér, prikladajúci do kotla kampane, okamžite vkladá do zákona aj to, čo v ňom nie je, halucinuje ako zvyčajne („Maďarsko velebí Mníchovskú dohodu", „chce rozbíjať základy usporiadania v Európe") a ide na osadenie „kontrapamätníka" do Komárna, kde sa stretne nielen so Slotom, ale možno aj s Jobbikom, ktorý sa chystá tiež... Nejako tak, akcia-reakcia, sa varili veci aj na Balkáne.
Menšinám za hranicami zákon nedá pranič."
Bolo by jednoduché povedať, že Orbánovi len chýba základná empatia. Teda že mentálne nie je v stave pochopiť, že to, čo je pre neho, Fidesz a tristo poslancov maďarského parlamentu „národná tragédia", „diktát mocností" (a pod.), je pre susedov, rovnako legitímne, sviatok a začiatok vlastných štátov. A práve preto, aj s ohľadom na profil vlády na Slovensku, musí brať zreteľ nielen na svoju „revolúciu", ale i mier a pokoj regiónu. Nie. S Orbánom to vyzerá horšie, on empatický nie je úmyselne.
Štvrtý jún 1920 je akoby rádioaktívne úložisko susedských vzťahov. Politici by ho mali obchádzať oblúkom. Debata o Trianone, ak vôbec má byť (nikomu ju netreba), je možná len s politikmi (historikmi) so schopnosťou „stereo" vnímania. Teda takými, ktorí bez rozdielu, do zástavy akej farby sú zahalení, dokážu nahlas a bez dvojakých signálov (Orbán!) pripustiť ako historickú zrozumiteľnosť a nezmeniteľnosť udalosti, tak aj nespravodlivosť rozhodnutia spred deväťdesiatich rokov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
