Nedávno uskutočnil svoj posledný let raketoplán Atlantis, jeden z troch ešte používaných raketoplánov. Atlantis odštartoval na svoju poslednú vesmírnu misiu, spojenú s "návštevou" medzinárodnej vesmírnej stanice ISS, v piatok 14. mája, a to so šiestimi astronautmi na palube.
Ruský modul Rassvet
Cieľom misie, označenej STS-132, bolo dopraviť na ISS náklad, potrebné náhradné dielce a ruský výskumný modul, označený Module-1, ale známy aj pod ruským označením Rassvet, čiže úsvit. Toto laboratórium bolo upevnené k spodnému uzlu modulu Zarja. Počas spojenia so stanicou ISS vykonali astronauti tri vychádzky do otvoreného vesmíru, pričom vymenili tri batérie, inštalovali komunikačnú anténu a namontovali ďalšie prvky na kanadské robotické rameno Dextre. Po dvanástich dňoch a absolvovaní 7,7 milióna kilometrov vo vesmíre sa raketoplán Atlantis vrátil 26. mája úspešne na Zem.
Hladké ako hodváb
"Bolo to hladké ako hodváb," povedal o pristávacom manévri na dráhu Kennedyho vesmírneho centra na Floride veliteľ letu STS-132 Ken Ham. Nedávny let Atlantisu bol tretí z piatich plánovaných tohtoročných letov amerických raketoplánov. Bol to, ako to už napovedá označenie letu, 132. let raketoplánov a 32. druhý let pre raketoplán Atlantis. Ten tým svoje plánované vesmírne pôsobenie skončil, ale bude pripravený ako náhrada pre septembrový let STS-133, ktorý by mal uskutočniť raketoplán Discovery. Povedzme si teraz niekoľko základných údajov o raketopláne Atlantis.
Štvrtý raketoplán
Kontrakt na výrobu tohto raketoplánu udelila NASA 29. januára 1979. Atlantis, ktorého oficiálne označenie je OV-104 (Orbital vehicle 104), je štvrtým vyrobeným raketoplánom pre NASA, a to po raketoplánoch Columbia, Challenger a Discovery (úplne prvý raketoplán Enterprise bol určený len na skúšobné lety v zemskej atmosfére). Skúsenosti z výroby prvých troch raketoplánov viedli k tomu, že Atlantis bol vyrobený za polovičný čas a vážil o 3,5 tony menej ako prvé tri raketoplány. Keď raketoplán vyroloval z montážnej haly spoločnosti Rockwell International, jeho hmotnosť bola 68 635 kg. Do Kennedyho centra bol raketoplán dodaný 13. apríla 1985 a v priebehu ďalších siedmich mesiacov bol raketoplán pripravený k svojmu prvému letu.
Pomenovaný podľa lode
Možno spomenúť, že raketoplán je pomenovaný podľa výskumnej lode Atlantis, ktorú Oceánografický ústav Woods Hole používal v rokoch 1930 až 1966 (dnes táto loď slúži v Argentíne pod názvom Dr. Bernardo Houssay). K prvému vesmírnemu letu odštartoval Atlantis 3. októbra 1985, teda pred temer 25 rokmi. Počas tohto letu, označeného STS 51-J, vyniesol do vesmíru tajnú družicu amerického ministerstva obrany. Vojenské družice vyniesol raketoplán potom ešte štyri razy. Po druhom lete Atlantisu bola v roku 1986 celá flotila raketoplánov takpovediac uzemnená, a to po katastrofe raketoplánu Challenger.
Vypúšťal aj vesmírne sondy
Ďalší let preto vykonal Atlantis až 2. decembra 1988. V roku 1989 uskutočnil Atlantis dva lety, počas ktorých boli do vesmíru z nákladového priestoru raketoplánu vypustené dve vesmírne sondy. Let STS-30 bol vôbec prvým letom, pri ktorom bola z paluby raketoplánu vypustená medziplanetárna sonda. Išlo o sondu Magellan, určenú na prieskum Venuše. Pri lete STS-34 bola k planéte Jupiter vypustená sonda Galileo. Počas letu STS-37 bolo z paluby Atlantisu vypustené vesmírne observatórium Compton Gamma Ray Observatory. V októbri 1992 sa začala prvá modernizácia raketoplánu, ktorá trvala 20 mesiacov a počas ktorej bolo vykonaných 165 modifikácií.
Lety k ruskému Miru
Raketoplánu Atlantis patrí aj prvenstvo v programe Shuttle-Mir. V roku 1995 raketoplán uskutočnil vôbec prvé spojenie s ruskou vesmírnou stanicou Mir. Zostava Atlantis-Mir tvorila v tom čase najväčšie teleso na obežnej dráhe okolo Zeme. Atlantis uskutočnil celkovo sedem letov za sebou k (dnes už neexistujúcej) stanici Mir. Po letoch k stanici Mir sa v novembri 1997 začala druhá modernizácia raketoplánu, ktorá trvala do konca septembra 1998.
Sklenený kokpit
Počas tejto modernizácie bol okrem iného do Atlantisu inštalovaný moderný "sklenený" kokpit (v podstate išlo o nahradenie klasických ručičkových prístrojov digitálnymi displejmi). Od roku 2000 sa začal raketoplán používať na lety, súvisiace s výstavbou vesmírnej stanice ISS. Prvý takýto let, označený STS-101, odštartoval 19. mája 2000. Potom sa v rade za sebou uskutočnilo ďalších osem letov (posledný vo februári 2008), súvisiacich s výstavbou ISS. V máji minulého roku odštartoval Atlantis k servisnej misii k Hubblovmu vesmírnemu ďalekohľadu. Dňa 16. decembra 2009 odštartoval raketoplán svoju predposlednú vesmírnu misiu, ktorej cieľom bola opäť vesmírna stanica ISS.
32 letov, 4 648 obletov
Keď to zosumarizujme, raketoplán Atlantis vykonal počas svoje štvrťstoročnej služby v NASA celkovo 32 letov do vesmíru. Počas týchto letov sa na palube raketoplánu vystriedalo 191 astronautov. Raketoplán vykonal 4 648 obletov okolo našej planéty a vo vesmíre strávil 293 dní, 18 hodín, 29 minút a 37 sekúnd. Do vesmíru vyniesol raketoplán 14 družíc, sedem ráz sa spojil s ruskou stanicou Mir a jedenásť ráz zakotvil pri vesmírnej stanici ISS. Raketoplán "preletel" celkovo 194 168 813 kilometrov. Možno ešte spomenúť niekoľko základných technických údajov o raketopláne (Američania ich nazývajú space shuttle, čiže niečo ako vesmírny člnok).
Hlavným materiálom hliníková zliatina
Raketoplán má rozpätie krídel 23,79 m, jeho dĺžka je 37,24 m a výška 17,25 m. Každý z troch hlavných motorov raketoplánu má ťah 1,75 MN. Operačná výška raketoplánu nad zemským povrchom sa môže pohybovať od 190 km do 960 km. Raketoplán môže do vesmíru vyniesť náklad s maximálnou hmotnosťou 25 060 kg. Ako zaujímavosť možno spomenúť, že hlavným materiálom nosnej konštrukcie raketoplánov je hliníková zliatina. Po ukončení letov raketoplánov budú Američania odkázaní pri doprave svojich (a prípadne aj iných) astronautov k stanici ISS a späť na ruskú loď Sojuz.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
