Problém bol v tom, že platí pomerne jednoduché pravidlo: čím je zviera väčšie, tým viac času trávi žraním. Napríklad slony potrebujú denne okolo 18 hodín na to, aby ukojili svoj obrovský apetít. Z toho však plynie ťažko vysvetliteľný paradox: dinosaury boli také veľké, že deň by musel mať tridsať hodín, aby dokázali pokryť svoju kalorickú potrebu. Jednoduché vysvetlenie tejto záhady spočíva v tom, že dinosaury svoju potravu neprežúvali. To si aspoň myslí tím paleontológov z univerzity v Bonne, vedený profesorom M. Sanderom. Prežúvanie síce urýchľuje trávenie potravy, ale stojí veľa času. Navyše ten, kto prežúva, musí mať pomerne veľkú hlavu, v ktorej by boli umiestnené žuvacie svaly a zuby-stoličky. Lenže dinosaury, žerúce rastliny, mali relatívne malé a ľahké lebky. Len preto mohli mať extrémne dlhý krk, takže nemuseli svoje až 80-tonové telo neustále presúvať - jednoducho stáli na mieste, kým pomocou svojho pohyblivého krku nevyžrali všetku potravu v okolí. Keďže dinosaury nemali stoličky a potravu neprežúvali, ale len hltali, proces trávenia potravy trval aj niekoľko dní. Ich žalúdok však bol dostatočne veľký na to, aby ich permanentne zásoboval energiou. Navyše disponovali tieto gigantické zvieratá veľmi efektívnym mechanizmom látkovej výmeny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
