Lobistka

Prekvapilo ma, že slovenský hokejový tím na budúcoročných majstrovstvách sveta nebude hrať v Košiciach, kde by sa do špičkovej haly nahrnulo množstvo temperamentných východniarov a urobili by fantastickú atmošku.

Zápasy Slovákov, ale aj súboje o medaily, sa odohrajú v Bratislave, kde baabenky a chaalani (čítaj chaalany) majú hookej v paaži. A keď už prídu, vystrájajú. Mimochodom, ich zimný štadión vyzerá ako po bombardovaní a do ukončenia rekonštrukcie je ešte riadne ďaleko. A prečo je to tak? Kompetentní povedali: "Lobing je silná záležitosť!"

Zarazilo ma, že speváčka Kristína s piesňou Horehronie nevyhrala Eurovíziu, hoci preferencie boli celkom iné. A prečo? Lebo lobing iných európskych krajín bol omnoho silnejší, a tak sa malé Slovensko muselo prikrčiť a prijať porážku.

Naštvalo ma, keď missku nevyhrala pekná, šarmantná a čarovná Prešovčanka, hoci jej diváci dali najviac hlaosv, ale korunku získala tuctová Blaváčka. A prečo? Žeby lobing v hlavnom meste bol iná káva, ako náš východniarsky?

A tak vo mne dozrelo rozhodnutie. BUDEM LOBISTKOU! To predsa musí byť parádny džob.

Krátko po tomto mojom zásadnom rozhodnutí som zašla na kávu s kamoškou. Posťažovala sa mi, ako celé ich oddelenie na úrade trpí, lebo šéf sa nevie vpratať do kože. Na výhodné pozície pretláča svojich vyvolených, hoci jeho podriadení sú fundovanejší, šikovnejší. A to bol podnet pre môj prvý "lobistický" zásah. Reku, poznám ich najvyššieho nadriadeného, na nespratného šéfa viem zopár škaredých klebiet... A šla som na vec. Prvý úspech sa dostavil veľmi rýchlo. Hlúpeho šéfa degradovali, za vedúcu oddelenia vymenovali moju kamarátku a všetci boli šťastní. Ja už menej, pretože manželka spomínaného degradovaného šéfa ma pozná a takmer ma na chodníku opľula.

Potom sa mi posťažovala ďalšia známa. Vraj im idú na sídlisku zatvoriť predajňu potravín, lebo ktosi si ten priestor chce prebudovať na krčmu s hracími automatmi. Ako sa mamičky s malými deťmi v kočíku budú trmácať kilometre do najbližšieho obchodu? Prečo by mali mať pod oknami ďalšiu putiku? Pustila som sa do ďalšieho boja. Behala som od dverí k dverám, vyjednávala som, vyhrážala sa, varovala... A úspech sa dostavil. Kompetentní pochopili, že ďalšia krčma je hlúposť. Predajňa potravín bude fungovať ďalej. Som skrátka dobrá!

Hm... Dobrá... Predvčerom prišla za mnou kolegyňa. Chce si so mnou vymeniť službu, lebo má VIP lístky na Eltona Johna. Oči mi vybehli z jamôk. Ona ide na Eltona? A dokonca do VIP lóže? A lístky dostala zadarmo?! A ja budem sedieť v robote a makať aj za ňu?! Hoci som vstupenky na famózneho speváka skúšala zohnať kade-tade? No ako je toto možné? Ona mi s pobaveným úsmevom odpovedala: "Vylobovala som si ich."

Ups. Ja, taká šikovná lobistka, a utrela som si ústa naprázdno. Prečo?

Potom som na to prišla. Lebo som blb. Blb s príliš rovnou chrbticou, a to sa v tomto odbore nenosí. Správny lobista predsa nehľadí na dobro väčšiny, na všeobecné blaho, ale hlavne na svoju kešeň a vlastný prospech. A to ja, bohužiaľ, neviem... Preto radšej zostanem pri písaní.