Táto stavba je niekedy označovaná aj ako ôsmy div sveta a je jednou z najznámejších turistických atrakcií Veľkej Británie. Je to však súčasne aj akási "škola", v ktorej sa môžete veľa dozvedieť o dvoch typických biómoch na našej planéte. Hovoríme o projekte Eden v britskom grófstve Cornwall.

Biblický Eden

Hneď na začiatku by sme asi mali vysvetliť význam dvoch slov, a to slov Eden a bióm. Slovo Eden zrejme poznajú všetci tí, ktorí dobre poznajú Bibliu. Už v prvej knihe Mojžišovej (Genesis) sa píše: Potom Hospodin Boh vysadil na východe záhradu v Edene a postavil tam človeka, ktorého utvoril. V dnešnej dobe sa už slovo eden používa v prenesenom slova zmysle na označenie raja.

Bióm je rozsiahly ekosystém

Trochu zjednodušené vysvetlenie výrazu bióm hovorí, že bióm je geograficky rozsiahly ekosystém, ktorý je charakteristický určitým prevládajúcim typom vegetácie (napr. tropické dažďové pralesy, tundra, préria, savana či ihličnaté a listnaté lesy mierneho pásma). No a Eden predstavuje takpovediac v kocke dva typické biómy, a to tropický bióm (resp. bióm tropického dažďového lesa) a stredozemný bióm.

Heliganské stratené záhrady

S myšlienkou vybudovať Eden prišli v polovici 90. rokov minulého storočia Tim Smit a Phillip McMillan Browse, ktorí zreštaurovali tzv. Heliganské stratené záhrady. Tie však neprilákali dostatočný počet návštevníkov, a preto obaja záhradníci začali snívať o veľkolepejšom a unikátnom projekte, ktorý by ľudí priťahoval tak, ako Tádž Mahal v Indii či budova opery v Sydney. V tých rokoch sa vo svetových médiách stále častejšie hovorilo o ničení a úbytku amazonských dažďových pralesov.

V bývalej bani na kaolín

To Smita a Browsa inšpirovalo k nápadu postaviť najväčší skleník na svete a vytvoriť v ňom tropický dažďový les. Miesto na uskutočnenie ich projektu sa našlo len niekoľko kilometrov od spomenutých záhrad, v už vyčerpanom povrchovom ložisku kaolínu v Bodelve. Opustená povrchová baňa musela byť kvôli výstavbe Edenu podstatne upravená. Navozením zeminy sa hĺbka zmenšila z pôvodných 60 metrov na 20 metrov. Zemina špeciálneho zloženia bola pripravená v spolupráci s odborníkmi z Reading University. Celkovo bolo použitých 83 000 ton zeminy. Okraje bane boli zarovnané a znížené o trinásť metrov.

Rozloha 15 hektárov

Na prudkých svahoch banskej jamy boli vybudované terasy, na ktorých stabilizáciu bolo použitých dvetisíc kamenných blokov. Celý areál Edenu má pätnásť hektárov. Na celom projekte pracoval tím architektov, dizajnérov, inžinierov, prírodovedcov a odborníkov na pestovanie rôznych druhov stromov a drevín. Veľkým problém bolo postaviť skleníky na značne nerovnom podklade. Tento problém priam geniálne vyriešil architekt Nick Grimshaw (autor preskleného terminálu pre vlaky Eurostar na londýnskej stanici Waterloo).

Skleníky ako bubliny

Ten navrhol skleníky v tvare bublín, ktorých základom je oceľová konštrukcia, tvorená pravidelnými šesťuholníkmi. Skleníky nemajú vnútorné podpery a pripomínajú plánované futuristické stavby na vzdialených planétach. Skleník tropického biómu pokrýva plochu 1,56 hektára, je dlhý 200 metrov, široký 100 metrov a vysoký 55 metrov. Kvôli výstavbe tohto skleníka bolo treba postaviť 125 metrov dlhé a temer 60 metrov vysoké lešenie, na ktoré sa vraj spotrebovalo stotisíc rúrok. Išlo o najväčšie lešenie, aké sa kedy na svete postavilo. Stredozemný bióm, obsahujúci vegetáciu typickú pre krajiny okolo Stredozemného mora, je menší a zaberá plochu 0,654 hektára. Skleník tohto biómu je dlhý 135 metrov, široký 65 metrov a vysoký 35 metrov.

Polymérové "vankúše"

Šesťuholníkové nosné panely oboch biómov sú vyplnené akýmisi "vankúšmi", zhotovenými z polyméru ETFE (etyltetrafluóretylén). Ide o materiál podobný teflónu, ktorými sú pokryté napríklad aj kuchynské panvice. Povrch tohto materiálu má antiadhézne vlastnosti, čo v praxi znamená, že na ňom prakticky nepriľnieva špina a vyznačuje sa tak samočistiacou schopnosťou. V porovnaní so sklom prepúšťa EFTE viac svetla.

Nebezpečné sklo

Rozhodnutie nepoužiť sklo bolo odôvodnené aj tým, že sklo je ťažšie a potenciálne nebezpečné, pretože sa môže rozbiť a jeho úlomky by mohli zraniť návštevníkov biómov. Každý šesťuholníkový "vankúš" je tvorený dvomi vrstvami polyméru EFTE, medzi ktorými je vzduch. Tieto vzduchové vankúše majú veľmi dobré tepelnoizolačné vlastnosti. Najväčšie vankúše sú v hornej časti konštrukcie a ich priečny rozmer je približne deväť metrov (jeden zdroj uvádza, že je to 11 metrov).

Oprava prelepením

Výhodou materiálu EFTE je aj jeho dlhá životnosť (okolo 25 rokov), i to, že pri prípadnom prepichnutí či prerazení ho možno jednoducho opraviť prelepením poškodeného miesta lepiacou páskou. Biómy sú vystrojené systémom automatickej regulácie "počasia" v nich. V tropickom bióme udržujú automatické rozprašovače vody relatívnu vlhkosť 90 % v noci a 60 % cez deň. V stredozemnom bióme sa udržuje oveľa nižšia vlhkosť. Na reguláciu teploty a vetranie slúžia výklopné panely v hornej i dolnej časti biómov. Hlavným zdrojom tepla pre obidva biómy je slnečné žiarenie, pričom zadná stena bývalej bane slúži ako prirodzený zásobník tepla.

Využíva sa dažďová voda

Všetka voda, používaná na zavlažovanie a na splachovanie toaliet, je upravenou zachytenou dažďovou vodou. Voda z vodovodu sa používa len na umývanie rúk a na varenie. Aj elektrická energia pre potreby Edenu je takpovediac "zelená" - dodávajú ju veterné generátory. V Edene je aj tretí, nezakrytý bióm, reprezentujúci rastlinstvo mierneho podnebného pásma. Výstavba celého komplexu trvala dva a pol roka a Eden bol verejnosti sprístupnený 17. marca 2001. Britská, tzv. miléniová komisia zaradila Eden medzi dvanásť projektov tretieho tisícročia a dotovala jeho výstavbu sumou 40 miliónov libier.

Päťtisíc druhov rastlín

Dokopy je vo všetkých troch biómoch okolo 40 000 rastlín (jeden zdroj hovorí dokonca o milióne rastlín), reprezentujúcich päťtisíc druhov. Rastliny, získavané z celého sveta, boli najprv umiestnené do škôlky, vzdialenej niekoľko kilometrov od Edenu. Až po uplynutí karantény boli prevážané do vlastného areálu Eden. V tropickom bióme nájdeme napríklad mahagónové a tíkové stromy, kokosové palmy zo Seychelských ostrovov, kávovníky, gigantické bambusy a množstvo druhov banánovníkov.

Nakrúcali tam bondovku

V stredozemnom bióme nájdeme napríklad olivovníky a vinič. Pri prechádzke po nezakrytom bióme stretnú návštevníci čajovníky, levandule, chmeľ, konope a slnečnice. Areál Edenu je umelecky dotvorený rôznymi ultramodernými skulptúrami a plastikami. V septembri 2005 bolo otvorené stredisko Core (jadro), v ktorom sú učebne a výstavné priestory, určené na aktivity, ktorých posolstvom je vysvetľovanie vzťahu medzi ľuďmi a rastlinami. Mimochodom, v areáli Edenu sa nakrúcali niektoré scény doteraz najdrahšej bondovky Dnes neumieraj.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.