Korzár logo Korzár
Piatok, 18. august, 2017 | Meniny má Elena, Helena
EVA HUDEČKOVÁ: "DÔLEŽITÝ JE NIELEN CIEĽ, ALE AJ CESTA K NEMU"

Václav Hudeček: Domov si nosím v srdci

Stretnúť Václava a Evu Hudečkovcov zvlášť je zážitok, stretnúť ich však spolu, to je lavínový príval pozitívnej energie, inteligencie a krásy.

Obdivuhodný pár. Umelecká manželská dvojica si svoje šťastie a lásku stráži, hýčka, aby vydržala naveky.(Zdroj: Veronika Janušková)



Ťažko by som v pamäti lovila pár, ktorý súzvučil viac než oni dvaja. Počas rozhovoru má človek občas pocit, že sa jedna duša rozdelila do dvoch ľudí. Navyše dvoch mimoriadne talentovaných. Václav Hudeček je husľový virtuóz, ktorý patrí k svetovej špičke. Jeho manželka Eva sa do polovice 80. rokov živila herectvom, dnes patrí k uznávaným českým spisovateľkám. Slobodné povolanie jej prináša aj možnosť sprevádzať svojho manžela na pracovných cestách. Tentoraz však do Košíc nepricestovala ako jeho garde. V Štátnej filharmónii Košice (ŠFK) sa spolu predstavili na jednom pódiu počas Literárno-hudobného večera.

Literárno-hudobný večer vám umožnil stretnúť sa počas jedného večera na jednom pódiu. Takých možností je zrejme ako šafranu.

Václav Hudeček: Občas spolu absolvujeme nejaké besedy, ale programy tohto typu nerobíme vôbec.

Eva Hudečková: Je to vlastne naša premiéra. Spoločné exhibície na štýl "mama spieva, otec hrá a deti čítajú pochvalné kritiky" (smiech) nerobievame vôbec. No tu sa nám páčilo stretnutie hudby a literatúry, ktoré smeruje k harmónii.

Je pre vás harmónia v živote podstatná?

Eva: Áno, a nielen harmónia literatúry a hudby. Zdravé zväzky by mali byť o všeobecnej harmónii - o ústretovosti, pomoci, o tom, že ľudia jeden s druhým počítajú. Takto, ak na tom ľudia pracujú, sa dajú vytvoriť krásne vzťahy.

Harmonizovali ste s manželom už od začiatku?

Eva: Od začiatku sme si mimoriadne rozumeli a veľmi rýchlo sme vytušili, čo tomu druhému prospieva. Len čo prestanete myslieť viac na seba než na toho druhého, tak sa to na vzťahu rýchlo odzrkadlí a zistíte, že je to investícia, ktorá sa vám vracia.

Václav: U nás okrem iného nastala aj vzácna zhoda v tom, že obaja sme sa - hoci neprofesionálne - venovali tomu, čím sa ten druhý živil. Moja žena ako dieťa hrala na klavíri, ja som zas hral ochotnícke divadlo a odjakživa som miloval literatúru. Navyše obaja máme radi výtvarné umenie a aj tu sa zhodneme - páčia sa nám rovnaké veci. Takže sa v živote obklopujeme hudbou, ktorá sa nám páči, čítame literatúru, ktorá sa nám páči a máme doma obrazy, ktoré sa nám páčia. To je ideálny stav, pretože človek žije v prostredí a má život, ktorý mu robí skutočnú radosť.

Súzvučíte naozaj vo všetkom?

Eva: Na 99 percent áno. Nie je to však o tom, že by niekto z nás prišiel, niečo povedal a ten druhý mu pritakával. Vedieme diskusie, v ktorých sa k veciam dopátravame. Hľadáme spoločne východisko alebo pravdu, ak si hneď od začiatku nie sme celkom istí, ako to naozaj je. Lebo dopracovať sa k pravde je niekedy veľmi zložité.

Nemáte niekedy pocit, že ste dve časti jednej duše?

Eva: Ale áno. Vašek je Blíženec, takže stále vravím, že som tá druhá. On potreboval jednu do počtu. (smiech)

Václav: My sme naozaj veľmi rýchlo zistili, že náš vzťah je v niečom výnimočný. Po preskočení tej povestnej iskry sme totiž začali odkrývať, že sa zhodujeme v neuveriteľnom množstve vecí. Mali sme rovnaký názor na ľudí, jedlo, veci... Preto sme sa už po polroku vzali. Koniec koncov, predtým sme mali skúsenosti z iných vzťahov, a počas toho predošlého hľadania nebolo vo vzťahu nikdy toľko spoločných záujmov, názorov...

Eva: Naozaj to šlo od začiatku ako v krásnej muzike - plynule a harmonicky.

Keď veci plynú bez prekážok, prepadne občas človeka strach, aby tú pokojnú hladinu niečo nerozčerilo. Vy ste ho nemali?

Eva: Nie, strach sme nemali, skôr sme sa naučili vážiť si tú krásu. Práve preto, že sme už za sebou mali pár vzťahov, ktoré neboli úplne vydarené, keď sme prekročili hranice tej nádhernej zeme súzvučenia, povedali sme si, že sme na posvätnej pôde, ktorú si chceme chrániť. Bola to výzva, aby sme svoje šťastie znásobili a starali sa oň. Naozaj tam nebolo nič, čo by nám na začiatku vzťahu vadilo a ten druhý by sa musel nejak výrazne pretvárať. Jediné, čo sme museli korigovať, bol čas. Museli sme zosúladiť naše pracovné povinnosti, aby sme sa vôbec videli.

Vaším pôvodným povolaním je herectvo, ktorému sa dnes už vôbec nevenujete. Vraj to nie je obeta vášmu vzťahu.

Eva: Nie.

No zároveň som sa dočítala, že po svadbe vás tri roky takmer neobsadzovali a oháňali sa argumentom: Tú neobsadíme, ju živí Hudeček. Ovplyvnilo vás aj to, keď ste sa rozhodovali, či zavesiť herectvo na klinec?

Eva: U mňa je veľmi dôležitý nielen cieľ, ale aj cesta k nemu. Takže je síce pekné hrať krásnu postavu, no veľmi záleží aj na tom, s kým na nej pracujete, aký majú vaši kolegovia postoj k práci, aký vzťah si vybudujete s hereckým partnerom. Do suity, ktorá vtedy herca obklopovala, patrili aj miestni či okresní tajomníci, ktorí zasahovali úplne do všetkého, čím sa pre mňa tento svet stal absolútne nedôstojným a neprijateľným. Bolo to, samozrejme, bolestivé, pretože herecká práca, ak sa robí za ideálnych okolností, je nádherná. Je to zázrak. No ideálnych okolností za tie roky, čo som herectvo robila, bolo veľmi, veľmi málo. Bolo obdobie, že sa pracovalo v dobrom ovzduší, mali ste z práce pekné zážitky a aj to dobre dopadlo. No potom prišli ponuky, o ktorých ste dopredu vedeli, že sú svojou stupídnosťou už dopredu odsúdené na zánik. A vtedy sa dostavila dilema, či hrať za každú cenu, alebo odmietať a robiť si tým ďalších a ďalších nepriateľov. A za toto mi to nestálo.

Mali ste tiež obrovské šťastie, že máte talent, ktorý vám umožnil uplatniť sa aj v inej brandži. Dnes ste v Čechách uznávanou spisovateľkou.

Eva: Ja som tých šťastí mala viac. Nielenže ma bavili aj iné veci ako herectvo, ale predovšetkým som mala muža, ktorý ma v mojich rozhodnutiach podporoval. Mala som 35 rokov, keď som sa rozhodla od základu zmeniť profesiu, takže ma čakali roky začiatočníka, ktoré by som bez manželovej pomoci a podpory nezvládla. Začínať totiž po tridsiatkeke celkom nový život nie je jednoduché. A je skvelé, ak máte vtedy vedľa seba niekoho, kto vám verí a neustále vás drží v tej ideálnej konštelácii, že ste urobili správne, že ste sa vydali dobrou cestou. Samozrejme, mala som šťastie aj v tom, že som stretávala ľudí z brandže, ktorí mi nesmierne fandili. A boli medzi nimi aj ľudia, ktorých som si vážila – najlepší českí scenáristi a spisovatelia. Aj to zohralo veľkú rolu v mojich spisovateľských začiatkoch. Potom som navyše objavila ten úžasný svet slobody a možností stvoriť ako autor príbeh, život vymysleným hrdinom, ktorým môžete dať plochu a šancu. Môžete sa skrz nich prihovárať ľuďom, ktorí sú dobrí a majú ťažký život, dodať im silu a odvahu, aby sa snažili príkoria života prekonať. To je nádherný údel.

Keď vravíte o šťastí, čo považujete za najväčšie šťastie vo svojom živote?

Václav: Ja za najväčšie šťastie považujem celý svoj život. To, ako sa vyvíjal i v akej forme ho dnes žijem.

Eva: Začalo sa to tým, že sme sa narodili dobrým rodičom, mali sme dobrých súrodencov, učiteľov, ktorí nás viedli správnou cestou. Je úžasné, keď potom stretnete toho správneho partnera, vedľa ktorého sa vám krasne žije, keď ste zdravý. A tiež je veľmi dôležité vybudovať si domov. Viem si predstaviť, že by som obetovala kariéru, ale nikdy by som neobetovala domov.

Keď hovoríte o domove - kde je vlastne váš domov, keď ste väčšiu časť roka na cestách?

Václav: Nosíme si ho v srdci. Stále cestujeme spolu, takže kdekoľvek na svete sme, sme vlastne doma.

Eva: Musíme sa však priznať, že náš domov milujeme – nielen ten náš malý súkromný, ale aj Prahu. Je to miesto, ktoré sme nikdy nedokázali opustiť.

Obaja ste mali viacero možností emigrovať. Prečo ste to nikdy neurobili?

Eva: Podpísalo sa pod to viacero aspektov. Po prvé sme vlastenci a po druhé sme precestovali svet, takže sme vedeli, že nikde nič nepadá z neba. Navyše, ak má človek svoju krajinu rád, tak aj s jej bolesťami a hrôzami, ktoré sa jej prihodili, dokonca aj s ľuďmi, ktorí jej robia hanbu a nemáte ich radi. No o to viac si uvedomujete, že sa musíte snažiť, aby ste dopomohli k niečomu dobrému. Navyše Praha i celá naša krajina je plná pokladov – nádherných vecí i ľudí. A nás bavilo patriť k nim a fungovať medzi nimi.

Pán Hudeček, bijú sa aj dnes ešte o vás dievčatá tak ako kedysi? Raz vraj vaše vášnivé fanúšičky musela umravňovať až polícia.

Eva: (smiech) Dievčatá už povyrástli a sú rozumné.

Václav: (smiech) Myslím, že už nie. Koniec koncov, ako pred rokmi vravieval dirigent Libor Pešek – o dva roky mám 60, to už pôjdem do dôchodku.

Viete si predstaviť seba na dôchodku?

Václav: Nie! Pokiaľ to človeku hrá, tak sa toto povolanie dobrovoľne neopúšťa. Muzika je predsa nádherná vec!

Profil Václav Hudeček (* 7.6.1952 Rožmitál pod Třemšínem)
  • je český husľový virtuóz
  • debutoval ako 15-ročný koncertom v Londýne s Royal Philharmonic Orchestra
  • deň po koncerte ho počul hrať legendárny David Oistrach, ktorý mu predpovedal veľkú budúcnosť a ponúkol mu pedagogickú pomoc
  • od svojho londýnskeho debutu vystupoval po celom svete na najprestížnejších pódiách (Carnegie Hall, Royal Festival Hall, Osaka Festival Hall) s najlepšími svetovými orchestrami (Berliner Philharmoniker, Cleveland symphony orchestra...) i na svetových festivaloch (Osaka, Salzburg, Istanbul, Helsinky...)
  • jeho nahrávka Vivaldiho Le Quattro Stagioni s dirigentom Pavlom Koganom je od roku 1992 stále najúspešnejšou produkciou v Českej republike
  • usporiadaním letných majstrovských kurzov sa systematicky stará o pomoc nastupujúcej českej interpretačnej generácie
Profil Eva Hudečková (Trejtnarová) (*3. 12. 1949 v Prahe)
  • česká herečka a spisovateľka
  • vyštudovala herectvo na DAMU, venovala sa mu do roku 1984
  • mimoriadne atraktívny až exotický zjav ju predurčoval k obsadzovaniu do rolí sebavedomých krásavíc, niekedy až potvor
  • stvárnila množstvo zaujímavých postáv v divadle, vo filme (napr. Jak utopit dr. Mráčka, Zítra to roztočíme drahoušku) i v televízii (seriál Kamenný řád a Sanitka)
  • za herectvo bola ocenená niekoľkými cenami
  • potom, čo skončila s herectvom, vydala sa na dráhu spisovateľky. Už jej knižný debut Bezhlavá kobyla (1992) sa stretol s nadšeným ohlasom čitateľov i odbornej kritiky. Podľa svojho románu O ztracené lásce napísala scenár k rovnomennému deväťdielnemu televíznemu filmu, filmového spracovania sa dočkali aj jej ďalšie diela.

Neprehliadnite tiež

V samoobslužných auto-umyvárňach vykrádal mincovníky

Muž z okresu Michalovce má na konte šesť prípadov, možno pribudnú ďalšie.

Poľský kamionista v Sabinove zrazil dieťa na priechode

Záchranári dievčatko previezli s úrazom hlavy do prešovskej nemocnice.

Chytili páchateľa bombového telefonátu

Na tiesňovej linke v Prešovskom kraji nahlásil bombu vo VÚB.

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

V SNS vyčkávajú na Danka a mlčia, viaže ich zákaz zhora

Andrej Danko nezvládol situáciu, SNS na vstup do koalície nemala. Myslí si to jej bývalý člen Rudolf Pučík, ktorý Danka do politiky dostal.

DOMOV

Horúčavy končia, príde ochladenie aj dážď

Meteorologická jeseň sa začína už prvého septembra.

SVET

Španielska polícia zastavila druhý útok, zabila päť útočníkov

Počet obetí útokov v Katalánsku sa zvýšil na 14.

Najčítanejšie na Korzár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  2. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  4. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  5. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  9. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
  10. Ako sme jazdili v socializme
  1. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  2. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  3. Už aj seniori presadajú do SUV
  4. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  5. Americká ambasáda zaberá pozemky už rok bez nájomnej zmluvy
  6. Bratislava gets a new public space and park
  7. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  8. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  9. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me
  10. Stavebný úrad neoprávnene predĺžil americkej ambasáde lehotu
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 28 675
  2. Ako sme jazdili v socializme 3 788
  3. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho 2 178
  4. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 2 089
  5. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 857
  6. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 651
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 534
  8. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 1 452
  9. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me 1 397
  10. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 275

Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop