Okrem vojnových udalostí bolo najviac objektov s pamiatkovými hodnotami zničených v socialistických budovateľských časoch.
Najcennejšou pamiatkou v obci bol gotický kostol sv. Agnesy. Ten stál na zarovnanej pravobrežnej terase Ruskinovského potoka uprostred sídla (760 m n. m.). Objekt vznikol po polovici 13. stor., zakrátko po založení osady nemeckých kolonistov, ktorí sa v „Rusken" spomínajú r. 1277. Z listiny datovanej r. 1268 však vyplýva, že „Ruzkyn" už vtedy mali farára, čo svedčí o existencii chrámu. Saskí hostia podmienili značný rozvoj obce, z ktorej už začiatkom 15. stor. bolo mestečko V r. 1412 bolo spolu s ďalšími zálohované Poľsku. Rozširovanie sídla podmienilo aj úpravu kostola. V roku 1397 udelil pápež Bonifác IX. odpustky na jeho dobudovanie. O prestavbe na prelome 14. - 15. stor. svedči nielen vývoj obce, či archívne pramene, ale aj architektúra kostola, známa už len fotodokumentácie.
Stavebno-historický vývoj
Ranogotický kostol z 13. - 14. stor. pozostával z hranolovej veže na západe, kvadratickej lode a svätyne na východe. Mohutná veža mala minimálne štyri podlažia s úzkymi štrbinovými otvormi a portálom v podveží s lomeným záklenkom. Loď s rozmerným ústupkovým portálom v južnom múre bola presvetlená úzkymi vysokými okennými otvormi s lomeným záklenkom. Podobné okná, ktoré obsahovali takmer s určitosťou kružbu, boli aj vo svätyni. Interiér bol zdobený figurálnymi nástennými maľbami. Na prelome 14. - 15. stor. bol objekt rozšírený smerom na východ, čím sa južný portál dostal do prvej tretiny fasády od západu, pričom pôvodne bol v strede fasády lode. Rozšírený dvojloďový interiér bol nanovo zaklenutý krížovou rebrovou klenbou dosadajúcou na oktogonálne piliere. Do obvodových múrov sa klinové rebrá zasekávali priamo bez konzol. V 18. stor. bol objekt barokizovaný (úprava okien na barokové tvary, vznik nových otvorov na veži, pruskej klenby a oblého záveru svätyne). Stavebná úprava len mierne pozmenila pôvodný stredoveký objekt.
Smutný osud
Výrazné zmeny nastali až v 50. rokoch 20. stor. Vtedy sa rozhodlo o umiestení výcvikového priestoru Javorina v Levočských vrchoch. Ruskinovce boli tak násilne vysťahované a nehnuteľnosti opustené. Vretenovité námestie s renesančnými domami mešťanov a dva kostoly slúžili ako sklady vojenského materiálu alebo ako terče. Keďže vojakom až tak nevadili, nechali pamiatkové objekty pokojne chátrať. Pamiatkari sa už od 60. rokov snažili zachrániť aspoň NKP kostol sv. Agnesy tak, že by sa rozobral a transportoval na miesto, kde by už nebol pod paľbou. Uvažovalo sa o múzeu na Kežmarskom hrade. Keďže sa strany nedohodli, bol v 70. rokoch požadovaný presun aspoň jeho najcennejších častí. Nakoniec bol začiatkom 80. rokov kostol aj tak zbúraný a materiál použitý na výstavbu nových, širších ciest pre tanky. Pozostatky saského mesta definitívne zanikli.
Zničená tak bola veža z 13. stor. so zamurovaným portálom, rozmerné dvojlodie s hodnotnou klenbou z prelomu 14. - 15. stor. a s obvodovými múrmi z 13. stor. Severný a južný múr lode, múry svätyne a víťazného oblúka ako aj ostenia okien boli zdobené freskami zo začiatku 14. stor. Kompozíciu Ladislavskej legendy na severnej stene pritom namaľoval zrejme ten istý maliar ako známy výjav z Veľkej Lomnice. Jedine bohato profilovaný portál s trojuholníkovým štítom a hlavicami zdobenými rastlinnými reliéfmi bol rozobratý a uskladnený v depozitári Slovenskej národnej galérie (SNG) v Pezinku. Z kostola pochádza aj známa ruskinovská madona zo 14. stor. (v SNG) a bronzová krstiteľnica z r. 1427, dnes v kostole v Slovenskej Vsi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
