ekto nevyhlási vojnu...
No. S meritom novely o občianstve je viesť spor od veci. Právna úprava, že štát povoľuje len jedno občianstvo a netrpí duplicitu, je úplne v poriadku. Dokonca, vzhľadom na podstatu inštitútu občianstva a vzťahov, ktoré vytvára, aj prirodzenejšia než umožnenie „duálneho systému". To, čo odhlasovali včera, však nie je rozhodnutie o probléme (inštitúte), ktorý má svoje pre a proti a týka sa statusu množstva osôb, ale prvá a blbá reakcia na zákon iného štátu. O blbosti sa tiež nedá viesť spor; Slovensko malo (a stále má) čas na odpoveď pol roka, keďže Orbánov zákon nadobúda účinnosť od 1. januára 2011. Pravda, to platí len za predpokladu, že akási odpoveď je potrebná. A nevidieť, prečo by bola.
Dar, ktorý mu Orbán zložil k nohám, Fico pevne uchopil tak, aby nesklamal nádeje darcu a obaja maximalizovali vzájomný úžitok, ktorý im konflikt prináša. Po neslaných-nemastných Gyurcsányovi s Bajnaiom má Fico konečne partnera, ktorý sa s nejakým Slovenskom nepáre a ide priamo na vec. To je ono. Slovenské štátne občianstvo a jeho podmienky nie sú predmetom demokratickej diskusie o univerzálnych princípoch, ale reakciou na jedného suseda. Veľmi dobre. Konečne sme si nepriateľa definovali aj legislatívne. Nie je síce jasné, ako to chcú zariadiť, ale ktorýsi expert sa už vyjadril, že budú „citlivo posudzovať" (alebo tak nejako) či o druhé občianstvo sa uchádza slovenský Čech alebo slovenský Maďar. To nie je vôbec diskriminácia. Slovenský občan českého pôvodu (českej väzby) môže byť duplicitný, maďarského pôvodu nie.
Predvídať, do čoho tento cirkus vyústi, sa nedá. Ak tým, že nevedel mesiac počkať, pomohol Orbán k druhej perióde Ficovi, tak si zaslúži rovno dať do kliatby. Nad rámec kampane, v ktorej si predseda Smeru hlavnú tému nepustí, treba vidieť, že koncentruje v sebe ten najhorší predsudočný nacionalizmus, ktorý defiluje v rétorike o ohrození, „bezpečnostnom riziku", a pod. Slovensko pritom potrebuje po 12. júni naozaj rozumné vedenie, ktoré nie je splašené a nespaľujú ho vášne. I preto, áno, lebo silný odkaz, resp. symbolika vztýčenia etnickej hranice ponad opustené rampy Schengenu, ktorá objíma 15 miliónov Maďarov, v budapeštianskej novele o štátnom občianstve naozaj prítomná je. Orbán to vie a podprahovo to avizuje. Dôsledky zrážky dvoch nacionalizmov sú mu ľahostajné, alebo si ich želá, keďže on nerozmýšľa v jednom volebnom cykle, ale novom zriadení, novej epoche, akejsi štvrtej Maďarskej republike, kde on je viac ako premiér, on je zakladateľ a špirituálny vodca. To je (chorá) projekcia, v ktorej akási SR a menšina v nej žijúca nehrajú rolu. V Maďarsku dochádza ozaj k hlbokej zmene. Antizákon NR SR je jasnou správou, že na SR je potrebná aspoň menšia zmena, aby s „revolúciou v hlasovacích búdkach" (Orbán) sa tunajšia politika dokázala rozumne vyrovnať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
