Podunajská koalícia Viktor Orbán – Robert Fico vyvíja nadmerné úsilie, aby ani tretie tisícročie nedalo bodku za pohromami v Karpatskej kotline.
Medzi Maďarskom a susedmi existuje špecifický vzťah."
Včerajšie uznesenie NR SR k maďarskému zákonu, prijaté aj s podporou „slovenskej" opozície, je exces, ktorý vytvára atmosféru takmer výnimočného stavu a v tomto duchu diktuje do 12. júna tému kampane. Vrátane nezmyselnej legislatívnej odpovede, o ktorej sa má v Bratislave hlasovať vzápätí po schválení zákona v budapeštianskom parlamente, ide o politicky presolenú a absolútne neprimeranú reakciu. O tom nemôže byť sporu. Ani v Bukurešti, ani v Belehrade, ani v Záhrebe či Kyjeve žiadny parlament nezasadá, všetci politici i strany kašlú na Maďarov a to, že tam nie je práve volebná kampaň, nie je jedinou príčinou. Fóbia slovenských politikov z Maďarov je chorobná.
Skutočnosť, že Fidesz si dovolil takúto frčku bez počkania (napr. na novú vládu) a do kampane, poznačí budúcnosť vzťahov, s akoukoľvek garnitúrou na SR, na veľa rokov. Zo straníckej reakcie (hovorca a budúci minister Szijjártó), že oni „nemienia zasahovať do slovenskej kampane, ktorá je taká drsná, že v Maďarsku si to ani nevieme predstaviť" (hahahahaha), sa vyvracia žalúdok. Vyhlasovať po tom, čo urobili, že „nemienia zasahovať", je typická ukážka postavenia vecí na hlavu, vyvrátenia pravdy z kĺbov, teda spôsobu, akým Orbán vybielil za desať rokov mozgy maďarských voličov. Tým nič nehovorí ani pohľad na účinnosť zákona, ktorá začína 1.januára 2011... Deprimuje aj prijatie tejto demagógie v tej časti maďarskej tlače, ktorú Fidesz priamo nesponzoruje...
Keby sme boli 60 či 100 rokov dozadu, na mieste by už bolo varovanie, že dúfajme v najlepšie, ale pripravujme sa na najhoršie. Slovenské námietky o „exteritorialite" a „porušení medzinárodného práva" sú vecne, zrejme, úplne mimo. Na strane druhej existuje medzi Maďarskom a jeho susedmi špecifický vzťah, ktorý každá slušná vláda v Budapešti, čo priamo nehlása revíziu hraníc (a to Fidesz nehlása), by mala hlboko zvažovať. To, že v Trianone prišlo historické Maďarsko o dve tretiny územia, je z ich pohľadu národná tragédia, čo je v poriadku. Inverznou optikou susedov je to však založenie štátov v ich medzinárodne uznaných hraniciach. Na Slovensku napr. začiatok „sebaurčenia". Súnáležitosť s odtrhnutými menšinami, ktorú si v Maďarsku dali aj do ústavy, čo je tiež úplne v poriadku, by preto mali uplatňovať tak, aby neživili démonov, ktorí v tupých, a azda i menej tupých hlavách sídlia. V opačnom prípade, navyše s Jobbikom v parlamente (ktorý občas revíziu, napr. referendom, aj spomenie), môže vznikať ozaj podozrenie, že „spájanie ponad hranice" má aj iné ciele, než kultúrne splynutie. Na Slovensku, kde Fico nie je zďaleka jediný, kto nerozumie rozdielu medzi politickým a kultúrnym národom (ten nerozumie ničomu), je fakticky naprogramované, aby sa takto provokatívne a s najväčším pohŕdaním nastolené druhé občianstvo vnímalo ako ohrozenie. Aj keď by nebolo tak myslené.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
