Predseda KDH neudržal tlak a doprial sluchu prosbám líderky SDKÚ, aby bol „chlap" a definitívne vylúčil spoluprácu so Smerom. Politicky je to správny krok, ktorý však má tri chyby krásy: Je urobený v nevhodnej chvíli, teda neskoro, nenesie signál, aký by mal, a pod tlakom mieša predvolebnú taktiku s povolebnou stratégiou.
Správny je to krok z dvoch dôvodov. Napriek všetkej mizérii opozície, nad ktorú sa povzniesť nemožno, vládnutie Fica a kolektívu potvrdilo autorovu dávnu hypotézu, že základná os zlomu slovenskej politiky je pri dnešnej straníckej štruktúre skutočne medzi terajšou opozíciou a koalíciou. Argumenty ležia v desiatkach starších komentárov. Morálne dôvody Figeľa sú nepresvedčivé a deravé, ale neprepisujú podstatu odlišnosti, ktorou je, že niekto je korupčný systémovo a niekto „len" preto, lebo možnosti sú nedozierne... Po druhé, Slovensko potrebuje konkurenčnú demokraciu, kde je na výber (aspoň) z dvoch verzií vládnutia, predstáv o štáte a pod. Nie stranícku sústavu rotujúcich planétiek okolo jednej veľkej hviezdy, ktorá svojou gravitáciou priťahuje všetkých k účasti na jej vlastnej vláde a prerozdeľovaní moci. Presne toto sa vytvorilo na SR pred štyrmi rokmi, keď reformní geroji Dzurinda, Hrušovský i s Bugárom napochodovali na Súmračnú jeden po druhom v husom rade za (pred) Mečiarom a Slotom, aby sa im dostalo milosti. Jednopolárna schéma, o zmenu ktorej sa snažila len SDKÚ (a KDH sa bránilo a bránilo), pretrvala takmer celé štyri roky. Neexistencia programovej a aritmeticky konkurencieschopnej alternatívy je zodpovedná do značnej miery za vnem neohroziteľného postavenia Smeru, čo mu dodnes vylepšuje reputáciu i „palebnú silu".
Odpoveď KDH na výzvu SDKÚ je taktická."
Verdikt o vylúčení spolupráce však len supluje silnejšiu stratégiu, ktorou je dohoda o spoločnom povolebnom postupe. To by bola sila. Opozičné „nie" Smeru však iba dáva do súladu apokalyptickú rétoriku s činmi. Pripojenie sa KDH k SDKÚ a SaS (ktorá Smer odmietla ako prvá) je neskoré, lebo na vštepenie alternatívy do hláv je čas krátky. Je tiež akosi nedotiahnuté, lebo vnemu ozajstnej sily prekáža hrubá etnická čiara k SMK (i Most-u). Tú Orbánov vstup do kampane, a katastrofálne reakcie najmä KDH, ešte vyostrili. Variáciu, že ak budú mať s Csákym (a, alebo Bugárom) väčšinu, tak tú koalíciu vytvoria s veľkou pravdepodobnosťou, ani signalizovať nechcú, keďže z fóbie, že práve preto im voliči ujdú k Ficovi, sa im azda aj podlamujú kolená.
Odpoveď KDH na výzvu SDKÚ je taktická, vynútená kampaňou, v ktorej sa i títo dvaja „najbližší" voči sebe vymedzujú, ale so strategickou pointou. Ak Smer so SNS a/alebo HZDS nezískajú väčšinu, i napriek komplikáciám prezidenta skončí celá koalícia v opozícii. Ak ju však získajú, Fico môže hrať na jednu bránu a starý Figeľov plán, teda že v „najkrajnejšom prípade" (a pod.) by šiel do spolku Smer-KDH-SDKÚ, ani nepustí na stôl. To delí a násobí vo variante, že vykopnúť SNS so Slotom na čele bol rozhodnutý. Slovensko (s celou Európou) sa pritom rúti do čias, v ktorých rôzne morálne vzopätia a útlocitnosť politikov síce nebudú vedľajšie, ale podstatnejšia pre občanov, ktorých zastupujú, môže byť nekatastrofická väčšina v exekutíve.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
