V rámci nášho seriálu o významných stavbách sveta sme už takpovediac navštívili mnohé krajiny sveta, ale stále je dosť takých, z ktorých sme nepredstavili doteraz žiadnu pamiatku. Medzi takéto krajiny patrí aj Írsko, krajina, ktorá zaberá približne päť šestín rovnomenného ostrova. V Írsku (anglicky Ireland, írsky Éire) žije a pracuje aj veľa Slovákov, väčšina z nich (pravdepodobne) v hlavnom meste Írska, v Dubline. Dominantou Dublinu je hrad, ktorému je venovaná dnešná časť nášho seriálu.
Dlhá cesta k nezávislosti
Na úvod možno stručne spomenúť, že írsky ostrov bol dlhé stáročia pod nadvládou Angličanov. Úsilie o nezávislosť Írska na veľkej Británii sa začalo stupňovať na začiatku 20. storočia. V apríli 1916 bola v Dubline ustanovená dočasná vláda Írskej republiky, v januári 1919 bolo ustanovené Írske národné zhromaždenie, ktoré vyhlásilo nezávislú Írsku republiku. Po bojoch medzi britskými a írskymi jednotkami v rokoch 1919-1921 bola 6. decembra 1921 podpísaná dohoda, na základe ktorej vznikol Írsky slobodný štát so štatútom domínia v rámci britského spoločenstva národov.
Sever ostal britský
Šesť prevažne protestantských grófstiev na severe Írska však zostalo súčasťou Veľkej Británie. Ústava z roku 1937 skoncovala so štatútom domínia a vyhlásila nezávislosť Írska. Istou kuriozitou je, že počas druhej svetovej vojny zachovávalo Írsko neutralitu a dokonca zabránilo Veľkej Británii používať írske letiská. Ústavné spojenie Írska s Veľkou Britániou bolo zrušené zákonom z 21. decembra 1948 a v apríli 1949 bola formálne vyhlásená Írska republika (aj keď tento názov nie je zakotvený v ústave).
Dublin alias Baile Átha Cliath
Írske hlavné a súčasne najväčšie mesto Dublin sa v írčine nazýva Baile Átha Cliath alebo len Áth Cliath. Anglický názov Dublin pritom pochádza z írskeho výrazu Dubh Linn, čo by sme mohli preložiť ako čierne (tmavé) jazierko. Názov Baile Átha Cliath znamená niečo ako mesto pri brode s prekážkami. Dnešný Dublin je moderné mesto, vyznačujúce sa jednou z najvyšších životných úrovní na svete. Samotné mesto má okolo pol milióna obyvateľov, dublinská metropolitná oblasť má približne 1,2 milióna obyvateľov.
Hrad či zámok?
Venujme sa ale najznámejšej stavbe v Dubline, hradu či zámku (anglický výraz castle možno preložiť ako hrad ako zámok), ležiacemu v srdci historickej časti mesta. Dublinský hrad (írsky Caisleán Bhaile Átha Cliath) bol až do roku 1922 opevneným sídlom britskej moci v Írsku. História tohto hradu siaha až do roku 930, keď Vikingovia postavili obranné opevnenia na sútoku rieky Liffey a (dnes podzemnej) rieky Poddle. Hrad v pravom slova zmysle dal postaviť anglický kráľ Ján v roku 1204, krátko po normanskej invázii do írska (v roku 1169). Tento hrad mal typickú normanskú dispozíciu, s centrálnym nádvorím, okolo ktorého boli vysoké obranné múry.
Zachovala sa len jedna veža
Na každom rohu múrov boli okrúhle veže. Odhaduje sa, že výstavba tohto hradu bola ukončená okolo roku 1230. Z tohto pôvodného hradu sa do dnešných dní zachovala prakticky len tzv. veža záznamov (dokumentov), aj tá však bola prestavovaná. V období stredoveku boli drevené budovy vnútri opevnenia prestavované a dopĺňané. Najväčšou zmenou bola prístavba Veľkej sály, postavenej z kameňa a dreva. Táto sála slúžila na rôzne účely, a to napríklad na zasadania parlamentu, súdu či ako banketová sála. Táto sála prežila do roku 1673, keď bola poškodená požiarom a krátko na to zbúraná.
Kráľovské apartmány
V rokoch 1684 až 1688 bolo horné a dolné nádvorie prestavané (po požiari) podľa plánov sira Williama Robinsona. Pri tejto prestavbe vznikli v južnej časti horného nádvoria kráľovské apartmány, ktoré slúžili britskému miestodržiteľovi. Dnes sú tieto bohato vyzdobené miestnosti využívané írskou vládou na slávnostné príležitosti, ceremoniálne prijímanie štátnych návštev a na inauguráciu írskeho prezidenta (každých sedem rokov).
Sála sv. Patrika
Najväčšou miestnosťou týchto apartmánov je sála sv. Patrika, ktorá pôvodne slúžila na usporadúvanie bálov, dnes sa využíva na inauguráciu prezidenta. Dekoratívny interiér tejto sály je jeden z najnádhernejších v Írsku. Je to aj jedna z najstarších miestností hradu, pochádzajúca zo 40. rokov 18. storočia, hoci jej dekorácie zväčša pochádzajú z roku 1790. Sála má stropné maľby od Vincenza Valdrého, znázorňujúce výjavy z írskych dejín.
Patrón Írska
Možno spomenúť, že sv. Patrik je (ako zrejme viete), ktorý žil v rokoch 387 - 461 (je to približný údaj), sa svojou misionárskou činnosťou zaslúžil o pokresťančenie Írska a je patrónom tejto krajiny (sviatok sv. Patrika slávia Íri na celom svete 17. marca). Ďalšou významnou miestnosťou kráľovských apartmánov je trónna sieň, postavená pôvodne okolo roku 1740. Okolo roku 1790 bola premenená na miestnosť, v ktorej kráľ formálne prijímal hostí. V miestnosti je trón, ktorý bol vyrobený pre návštevu kráľa Juraja IV. v Írsku v roku 1821. V 30. rokoch 19. storočia bol postavený prijímací salón, ktorý dnes slúži na prijímanie vysokých hodnostárov zahraničných krajín.
Najstaršia miestnosť hradu
Táto miestnosť bola v roku 1941 vážne poškodená požiarom a s malými zmenami bola rekonštruovaná v rokoch 1964 až 1968. Štátna jedáleň, nazývaná aj obrazová galéria, je najstaršou miestnosťou na hrade a keďže unikla požiarom i veľkým rekonštrukciám, sú v nej zväčša pôvodné dekorácie. Miestnosť pochádza zo 40. rokov 18. storočia. Dnes sa táto miestnosť používa na slávnostné obedy, keď sa v sále Sv. Patrika konajú konferencie. Ďalšími miestnosťami hradu sú tzv. štátne spálne, ktoré boli po požiari v roku 1941 v 60. rokoch minulého storočia úplne prebudované.
Socha Dublinčanov hnevá
Jedným z architektonicky najkrajších priestorov štátnych apartmánov je chodba, pôvodne postavená okolo roku 1758 a v druhej polovici minulého storočia úplne zrekonštruovaná. Zo stavieb hradu možno ešte spomenúť Corkhillskú bránu, postavenú v roku 1751 ako nový vchod do hradu. Nad touto bránou je socha Spravodlivosti, ktorá je obrátená na horné nádvorie, čo vraj vyvolalo nevôľu Dublinčanov, pretože socha stojí chrbtom k mestu. K už spomenutej veži záznamov je pristavaná kráľovská kaplnka. Navrhol ju Francis Johnston v novogotickom slohu a postavili ju v rokoch 1807 až 1814. Vonkajšok kaplnky zdobí okolo 90 kamenných hláv, ktoré vytesali Edward a John Smythovci.
Z protestantského rímsko-katolícky
Interiér je zdobený krásnymi štukami a drevorezbami. Pozoruhodnosťou kaplnky sú aj honosné dubové galérie a vitrážové okná. Kaplnka bola do roku 1922 oficiálnou protestantskou (írskej cirkvi, ktorá je súčasťou anglikánskej cirkvi) kaplnkou írskeho miestodržiteľa. V roku 1943 sa stala vlastníctvom Írskej armády a stal sa z nej rímsko-katolícky kostol najsvätejšej trojice. Na záver možno spomenúť, že hrad v Dubline po vzbure proti britskej nadvláde v roku 1916 chátral a 16. januára 1922 ho hrdina írskej vojny za nezávislosť Michael Collins prevzal v mene novej írskej vlády.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
